Výročia končiace sa šestkou

1526 

Kráľ Ľudovít potvrdil oravským Valachom ich výsady, udelené Matejom Korvínom. Medzi valaské dediny sa neskôr počítala aj naša obec.

1566 

Susedná Rabča mala už dva domy.

1576 

Katarína Zrínska obhajovala výsady Valachov udelených Matejom Korvínom oravským valachom tým, že musia ochraňovať hranice a kupcov, prevážajúcich tovar, aby neboli olúpení.

1606 

Skončilo sa povstanie Štefana Bočkaja, ale naša obec ostala v takom biednom položení, že sa musela osídliť nanovo.

1616 

V tomto roku boli dobudované Rabčice a určené hranice našej obce s Rabčicami V decembri zomrel uhorský palatín a zemepán Oravy Juraj Turzo.

1626 

Zubrohlavčania žiadali o povolenie postaviť nový kostol z dreva. Z turzovských majetkov na Orave vznikol Oravský komposesorát.

1636 

K námestovskej fare boli definitívne pripojené Rabčice. Veriaci tejto obce sa podobne ako veriaci z Rabče, Polhory, Bobrova, dávali pochovávať okolo zubrohlavského evanjelického kostola.

1646 

Na uhorskom sneme v Bratislave ostro protestovali proti tomu, že katolíci na Orave nemali svojho kňaza. Po smrti evanjelického kňaza Jána Neborového začal námestovskú farnosť spravovať Štefan Bocko.

1656 

V Rabčiciach vznikla nová katolícka fara, stavali nový kostol.

1666 

Medzi obcami vznikli nové hranice, ale obce neboli spokojné, spory boli medzi Zubrohlavou a Bobrovom o Koteľnicu, ktorá sa predtým nazývala Prtoňova.

1676 

Mlynárom v zubrohlavskom mlyne bol Janek Mušák. Bol zadĺžený.

1686 

Vojskami poľského kráľa Jána Sobieskeho bola naša obec taká vydrancovaná, že v nej ostalo asi 5 domov, rodiny boli schopné obhospodarovať len jednu raľu.

1696 

Dedinu, ktorá sa nanovo osídľovala, spustošil požiar.

1706 

1. októbra bola vizitácia novej zubrohlavskej evanjelickej farnosti. Kalich opatroval richtár Juro Kulaša. Pri kostole bola škola. Namiesto rechtora Trstenského prišiel nový rechtor Juraj Greščík. Kostolníkom bol Ondrej Bialy.

1716 

Pokračovali studené roky. Dlhé zimy, veľké mrazy a skorý príchod zimy, snehom zapadla úroda na poliach. V celej oravskej stolici sa takmer nič neurodilo. Aby si poddaní zachránili aspoň holé životy, zbierali zelený ovos spod snehu, ktorý spolu so slamou rezali na sečku a s ľanovými hlávkami mleli na čiernu múku. Začali sa úteky poddaných na Dolnú zem.

1726 

Rok bol horúci a suchý, obilie na poliach vytlelo, nebol dostatok obilia pre zvieratá. V dôsledku toho cena dobytka poklesla.

1736 

Stále trvali boje s Turkami.

1756 

Vypukla sedemročná vojna o navrátenie Sliezska, ktorá skončila neúspechom.

1766 

Vedľa kostola začali veriaci so stavbou základov fary. Z iniciatívy nitrianskeho biskupa Jána Gustínyho Zubrohlavského, ktorý bol mariánskym ctiteľom, sa v tomto roku v Nitre začali konať púte na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie vždy 15. Augusta. V tomto roku (2016) uplynie 250. výročie.

1776 

Z Nitrianskej diecézy boli naše obce odčlenené a pripojené do novej, Spišskej diecézy. Ján Gustíny už svojim rodákom nemohol pomáhať tak, ako predtým. Rechtor Bohucký odišiel do Lokce, namiesto neho prišiel z Chlebníc nový rechtor – učiteľ František Mahály. V decembri vyšli nové protipožiarne opatrenia: Každá obec mala mať v strede nachystané rebríky a tri háky na dlhých žrdiach na strhávanie horiacich striech.

1786 

Obyvatelia sa zaoberali plátenníctvom, v toto roku plátenník Juraj Majka zomrel na neznámom mieste a plátennícky pomocník, 16 ročný Tomáš Černušák zomrel v Rumunsku v dedine Lugos východne od Temesváru.

1796 

Farárom v našej farnosti bol Ján Krátky. V Semnicii zomrel 40 ročný plátenník Ondrej Bútora.

1806 

Richtárom bol 72 ročný Ján Kovalčík, pán farár Habiniak mal spory s Bobrovčanmi. V jesenných voľbách bol za richtára zvolený Alexander Jasenovský Bencúr, notárom bol Pavol Kovalčík, prísažnými Jozef Jasenovský Bencúr a Ondrej Steliniak. Všetci vedeli písať a čítať. V Temešvári zomrel plátennícky pomocník 19 ročný Michal Pilarčik, v Semnicii 14 ročný plátennícky paholček Ondrej Bedlek.    

2. septembra vystúpil na Babiu horu uhorský arcivojvoda Jozef Habsburg. Do jeho sprievodu bol vybratý aj náš pán farár Habiniak.

1816 

Pán farár Habiniak mal so svojimi zubrohlavskými farníkmi spory, pretože mu odmietli robiť okolo zemiakov, lebo to doteraz nikdy nerobili. Zemiaky sa práve začali pestovať na väčších plochách.

1826 

Farbiareň v našej obci patrila Jánovi Tomaštíkovi. V októbri prišiel do našej farnosti kňaz Pavol Vitkay z Kubách, vynikajúci botanik. Svoju rodnú obec navštívil v septembri novokňaz Jozef Kunst.

1836 

Väčšina obyvateľstva obchodovala s plátnom. Dochádzalo k falšovaniu pasov , pretože zemania boli oslobodení od platenia cla. Naši Zubrohlavci obchodovali najviac v Sedmohradsku, ale zachádzali až do Afriky a do Jeruzalema.

1846 

Krajčírom bol Jozef Kovalčík, mlynárom Juraj Hanuliak. V našom chotári zomreli dvaja neznámi ľudia z Poľska a asi dvojročné dievčatko z Rabče. Začínali sa hladové roky.

1856 

Pán farár Kršák sa sťažoval na obecný úrad, že si z kostolnej kasy požičal celý gustínovský kapitál a odmietal od neho platiť úrok 18 zlatých, ktoré určil samotný darca.

1866 

Dňa 5. Januára zomrel v Pešti arcibiskup, rodák z našej obce, Jozef Kunst. Náš slávny rodák bol pochovaný v Kaloči. Bol priateľom Martina Hamuljaka z Jasenice (teraz Oravská Jasenica). V tomto roku sa robila údržba cesty do Poľska a do Sliezska. Obec mala 177 domov.

1876 

Vyšlo nariadenie, ktoré zakazovalo verejné zhromaždenia Slovákov v Slanici a v Námestove.

1886 

Nový zubrohlavský učiteľ Ondrej Čuriak uverejnil v časopise Vlasť a svet obsiahly článok o hornooravskom plátenníctve a o živote v plátenníckych dedinách. V článku sa uvádza, že z niekdajšej farbiarne v Zubrohlave zostali už len ruiny. Z Polhory sa prisťahovala šindliarska rodina Pavla Ľuďmu.

1896 

Vo veku 84 rokov zomrela v našej obci Ludvika Divéky rodená Ďurčáková z Lokce, manželka podžupana Antona Divékyho. Do Zubrohlavy prišla aj s dcérami, z nich jedna bola učiteľkou a druhá poštárkou. Istý čas bola v ich dome aj pošta (neskôr Adamčíkovka).

1906 

Učiteľ Karol Murín bol preložený do Bánoviec, namiesto neho prišiel nový učiteľ Ján Grígeľ z Námestova. Štefan Mnoheľ, bývalý kaplán v Zubrohlave, teraz už farár v Kluknave, daroval 100 korún na obnoveni kríža pri ceste za lávkami, ktorá vedie do Klina. Urbár zakúpil striekačku Hydrofol. Do Ameriky sa z našej obci vysťahovalo 186 obyvateľov, čo bolo po Bobrove a Námestove najviac z Oravy.

1916 

Zúrila prvá svetová vojna. Po dedinách rekvirovali potraviny a dobytok. Za narukovaného predsedu urbáru Michala Galčíka zvolili Vendelína Bolibrucha. Na fronte bol ranený Matej Kubasák.

1926 

Pri splavovaní dreva plťami sa utopil Ignác Šturek. Pretrvávali problémy s nevyhovujúcou školskou budovou. Obec chcela mať štátnu školu, o ktorú by sa staral štát. Z USA a z Európy sa ozývali rodáci, ktorí sa vypytovali na svojich príbuzných.

1936 

Na Slovensku nebolo práce, chlapi odchádzali za prácou do baní západnej Európy. Do Francúzska, Belgicka. 19. augusta vypukol požiar na terajšej Ulici výhonovej, ktorá skoro celá vyhorela.

1946 

Po skončení vojny sa počítali škody. V našom chotári padlo 43 ruských vojakov. Padli aj Nemci, ale tých si brali Nemci so sebou. V kameňolome pod Stankovkou sa lámal kameň na stavby. Poškodené boli verejné budovy- škola a kostol, 71 obytných domov si obyvatelia postavili nanovo, a hospodárske budovy. Na opravu kostola poslali dary naši rodáci z Ameriky. Z nedostatku potravín, pretože v minulom roku po rekviráciách nebolo čo sadiť a siať, veľa ľudí ochorelo na týfus, niektorí aj zomreli.

1956 

Do kasární, postavených v Klinci neďaleko cintorína sa sťahovali prvé rodiny policajtov. V dedine bol založený Sväz protifašistických bojovníkov. Vznikla Strojno-traktorová stanica v Námestove na pomoc poľnohospodárom. Na ničenie škodcov na poľnohospodárskych kultúrach sa začali používať jedovaté prípravky. V tomto roku si ako prvý kúpil kosačku Matej Hajdučík, Urbársky mlyn prešiel pod Západoslovenské mlyny a pekárne v Piešťanoch. Začalo sa nútené znižovanie počtu žiakov na vyučovanie náboženstva. V lete tohto roku bola odovzdaná do užívania nová asfaltová cesta do Bobrova, poniže cintorína vznikla nová križovatka. V škole bola založená pionierska organizácia.

1966 

Znovu sa vyskytli problémy so školskou budovou, ktorá nepostačovala pre osemročnú školskú dochádzku a narastajúci počet žiakov. Robil sa nábor detí do stredných škôl, aby nezostávali doma bez vzdelania. Medzi zväzákmi a výborom žien vznikli nezhody, obe zložky nacvičovali divadlá a potrebovali voľnú sálu na ten istý termín. Zubrohlavským futbalistom zastavili činnosť, pretože diváci zbili rozhodcu.

1976 

Bola dokončená prvá etapa výstavby obchodného centra na Heretíkovke a začalo sa s výstavbou druhej etapy (obchodu s potravinami). Vo voľbách bol za predsedu Miestneho národného výboru zvolený Ján Iskerka.

1986 

Na ihrisku za Polhorankou boli vybudované nové šatne, cez rieku Polhoranku sa prechádzalo po americkom moste Baily Bridge, ktorý tu bol dovezený po podmytí mosta v roku 1970. Slúži až do súčasnosti. V dedine sa začalo s výstavbou Domu smútku. V dedine boli dve materské školy, jedna v budove bývalej školy, druhá v budove na Ul. Zlatnicovej.

1996 

Urbár dostal povolenie na stavbu pílnice pri navrátenej budove mlyna. Obec obnovila prácu knižnice. Na oživenie divadelnej činnosti obec usporiadala medailón divadla na počesť 120. Výročia narodenia Štefana Mnoheľa, zakladateľa ochotníckeho divadla v našej obci. V septembri bola povodeň, ktorá narobila škody hlavne v pivniciach rodinných domov. V dedine sa staval vodovod v časti Klinec.

2006 

Materská škola sa presťahovala do nových priestorov pri školskej budove v Klinci. Urbár pokračoval v ťažbe kalamity, oplotil pozemok – areál bývalého mlyna, budoval lesné cesty a prístrešky. Náš rodák Ondrej Kutlík sa stal Majstrom Slovenska vo vzpieraní. V auguste sa konali preteky požiarnych družstiev na našom ihrisku. Občianske zduženie ZUBOR realizovalo medzinárodný poľsko- slovenský projekt, stretnutia obyvateľov. Výsledkom spolupráce bol I. ročník dožiniek, ktoré obnovila p. Margita Banasová a Elena Druneková so spolupracovníčkami z divadelného súboru Omladina a Jednoty dôchodcov.

Spracovala Eva Kurjaková.