Z našej obce pochádzali kňazi, spisovatelia, básnici, kultúrni a osvetoví pracovníci. Biskup a náboženský spisovateľ Ján Gustíny Zubrohlavský (1712- 1777) tlačou vydal niekoľko kázní, vydal dielo Manna spasiteľná... v maďarčine a napísal vyše 300 stranové cirkevné dejiny, ktoré ostali v rukopise. Správca školy koncom 19. storočia Ondrej Čurjak napísal niekoľko príspevkov, z nich je pre našu obec pozoruhodný článok uverejnený v časopise Vlasť a svet o oravských (zubrohlavských) plátenníkoch.
Matej Jevjak (1900-1950) vydal 4 básnické zbierky, bol prispievateľom do regionálnych novín a istý čas redaktorom týždenníka Slovák.
V rokoch 1904-1905 sa začalo s nacvičovaním divadelných hier. Osvetu a kultúru v našej obci spočiatku šírili hlavne slovenskí katolícki kňazi a kapláni, na ktorých mala naša obec šťastie. Pôsobil tu Štefan Mnoheľ, dopisovateľ novín, neskôr redaktor, jeden zo signatárov martinskej Deklarácie slovenského národa v roku 1918. Ján Vojtaššák v našej obci od roku 1905 spolupracoval s básnikom a dramatikom Ignácom Grebáčom Orlovom. Pod ich vplyvom bolo v roku 1905 v našej obci 23 členov Spolku sv. Vojtecha, boli odberateľmi slovenskej katolíckej tlače. V marci 1924 vznikol v Námestove Okresný osvetový zbor, ktorého členmi sa stali lekári, učitelia, vzdelaní gazdovia. Pobočka vznikla aj v Zubrohlave, jej členovia organizovali prednášky na témy hospodárstva, hygieny, ochrany zdravia aj v našej obci.
Po skončení prvej svetovej vojny vznikli v našej obci katolícke spolky: v roku 1922 pobočka Katolíckej jednoty žien, v roku 1925 Združenie katolíckej mládeže pod názvom Omladina. V roku 1926 bol založený Miestny odbor Matice slovenskej. Animátormi týchto spolkov boli zväčša kapláni, ktorí robili prednášky ženám a mládeži, nacvičovali s nimi recitačné pásma, oslavy, divadelné hry. Stretnutia im spestrovali členovia Spolku katolíckej mládeže recitovaním básničiek (básne: Iďte a učte všetky národy, Bože chráň Slovensko, Tatranské Slovensko, v roku 1943 naspievali dokonca operu Vohľady. Spoločné posedenia si spestrovali spevom cirkevných ale aj národniarskych piesní (Kto za pravdu horí). V roku 1941 obyvatelia obce odoberali 220 kusov katolíckych novín a časopisov, na každú rodinu pripadal jeden časopis. V roku 1943 si pripomenuli kultúrnym programom 100. výročie vzniku spisovnej slovenčiny, prácu Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra. Zaujímavá bola prednáška na tému tlače: „Noviny číta každý počnúc od žiactva. Každá vrstva a trieda ľudí... Pero je zákernou dýkou v rukách zlého človeka... nepriateľská tlač je najúčinnejším prostriedkom propagandy“.
Združenie katolíckej mládeže bolo zrušené v roku 1946, katolícka jednota žien v roku 1949.
V roku 1925 vznikla v obci Knižničná rada, ktorá objednávala knihy v Matici slovenskej v Martine. V roku 1929 bolo v učiteľskej knižnici 72 zväzkov kníh, v žiackej knižnici 74 zväzkov. Knihy postupne pribúdali, ale kompletnú školskú knižnicu zničili nemeckí vojaci, ubytovaní v škole počas druhej svetovej vojny.
V roku 1930 bol založený Národopisný výbor, jeho členovia (hlavne správca školy Štefan Ďurček a učiteľka Emília Fiťmová) zbierali v dedine zvyky a obyčaje, o ktorých robili prednášky a torzá ich zápiskov sa nám zachovali v rôznych archívoch. V roku 1931 sa prvýkrát konali oslavy Dňa matiek s kultúrnym programom. V apríli 1936 bola na poľane stromková slávnosť s kultúrnym programom, ktorú organizovala Osvetová komisia, v roku 1937 Miestna organizácia republikánskeho dorastu organizovala kultúrne akcie.
Po zmene zriadenia v roku 1948 boli na dedinách zakladané nové spolky. V roku 1950 to bola Živena, neskôr Slovenský zväz žien. Organizovali rôzne podujatia, prednášky na témy kultúry, v čitateľskom krúžku pracovali učiteľky Základnej školy. Na tému zdravia organizovali prednášky členky Slovenského červeného kríža. V roku 1954 bol založený Aktív pre občianske záležitosti, ktorý sa zameriaval na prípravu a organizáciu osláv pri životných jubileách a rôznych životných udalostiach (narodenie, svadby, pohreby) s kultúrnym programom. Neskôr bol premenovaný na Zbor pre občianske záležitosti. Do programov k týmto udalostiam sa zapájali predovšetkým učitelia a žiaci, účinkovali pri nich predseda MNV, matrikár a vedúci ZPOZu. Z akcií ZPOZu sa zachovali v obci dve pamätné knihy. Kultúrne akcie, vystúpenia, organizovala Osvetová beseda. Po roku 1989 bola činnosť ZPOZu a OB hodnotená ako ideologická a postupne zanikli.
Pri obecných oslavách v roku 1988 bolo nacvičené pásmo Evy Kurjakovej Rok v živote nášho ľudu, na celooravskom folklórnom programe vianočných zvykov bol podkladom scenár Vianoce v Zubrohlave, na ktorom sa zúčastnil aj súbor z našej obce.
V ostatných rokoch boli obnovené folklórne tradície obce, najmä Dožinky, ktoré sa konajú pri kaplnke za Kýčerou a Pochovávanie basy. V obci existuje spevácky súbor, detský spevácky súbor, mladí ľudia hrajú a spievajú, nacvičujú scénky v skupine Zubrohlavské struny. Katolícka mládež sa stretáva v skupine eRko.
Občianske združenie ZUBOR spolupracuje na vydávaní turistických sprievodcov, kníh, povestí, slovníkov, ktoré sa týkajú regiónu Biela Orava, značnú pozornosť venuje našej obci.
Od roku 1978 sa vedie obecná kronika, obec má bohatú dokumentáciu, za ktorú naša kronikárka v roku 2008 dostala mimoriadnu cenu Ladislava Jasenáka za súbor materiálov o obci.
Spracovala: Eva Kurjaková