Osobnosti Zubrohlavy (už nežijúce)

Michal Jasenovský Bencúr, úradník

Narodil sa v Zubrohlave 10. októbra 1772 v rodine Alexandra Jasenovského Bencúra, vzdelaného richtára a notára. Rodina sa do Zubrohlavy prisťahovala z Dolnej Oravy z Jasenovej. V roku 1806 sa v zubrohlavskej Historii Domus spomína v súvislosti s mladým Jozefom Kunstom. V liste pozdravoval učiteľa Františka Mahályho. Michal pôsobil ako „ad restabulari oficius“, čiže úradník kráľovskej tabule v Budapešti, kde zomrel v roku 1825.

Michal Bohucký, rímskokatolícky kňaz

Pochádzal z rodiny prvého zubrohlavského učiteľa - organistu Ondreja a Žofie Bohuckých, ktorý tu pôsobil od vzniku farnosti v roku 1770 do roku 1776, potom odišiel do Lokce. Michal Bohucký sa narodil 22. septembra 1771 v Zubrohlave. Nižšie humanitné štúdiá absolvoval v Ružomberku a v Rožňave, filozofiu v Košiciach, teológiu v Pešti. Za kňaza bol vysvätený 28. októbra 1794 v Jágri (teraz Eger v Maďarsku). Ako kaplán pôsobil dva roky v Bardejove, od r. 1797 bol farárom v Hrubošovciach v okrese Prešov (Szent Gyorgy), od r. 1805 bol farárom vo Vyšnom Klátove pri Košiciach a od roku 1807 bol farárom vo Veľkých Ozorovciach v okrese Trebišov, kde zomrel 6. júla 1829.

Ondrej Černik, rímskokatolícky kňaz

Narodil sa v našej obci okolo roku 1736- 1740 v šoltýskej rodine richtára Jána Černika. Teológiu vyštudoval v Trnave, kde bol v roku 1768 vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Trstenej, od 19. Januára 1769 kaplánom v Námestove.

Po vzniku zubrohlavskej farnosti sa 17. januára 1770 stal prvým zubrohlavským farárom. Snažil sa o povznesenie farnosti a o vybudovanie novej fary. Odmietol funkciu kanonika, radšej chcel ostať kňazom v rodnej obci. Fare zanechal všetky svoje knihy. V roku 1777, počas kanonickej vizitácie našej farnosti mal 37 rokov.

Zomrel nečakane 13. januára 1780 vo veku 44 rokov a bol prvým zomrelým kňazom, pochovaným v zubrohlavskom kostole.

Roky sú iba orientačné, pretože sa nedá presne určiť narodenie, po prípade úmrtie. V minulosti neboli vedené matriky a ak aj boli, nezachovali sa.

Ján Gálčik, rímskokatolícky kňaz, rektor, titulárny opát

Narodil sa v Zubrohlave 22. októbra 1779 rodičom Matejovi a Márii Galčíkovcom, ich priezvisko je v matrike narodených zapísané ako „Jurinčík“, neskôr pri jeho mene poznámka: Joanes Galcsik, presbyter Agriensis Diecesis“. Matka pochádzala z Bobrova a bola rodená Vlošáková.

Humanitné štúdiá absolvoval v Kremnici a v Komárne, v roku 1796 bol prijatý za klerika jágerského biskupstva (v súčasnosti Eger v Maďarsku). Filozofiu a teológiu vyštudoval v Jágri s vynikajúcim prospechom. V roku 1802 bol vysvätený za diakona a menovaný za profesora gramatických škôl v Bardejove, v roku 1803 bol v spišskej katedrále vysvätený za kňaza. Pôsobil v Nižnom Medzeve, od r. 1807 v Petrovanoch, od r. 1808 v Zlatej Idke ako kňaz. V rokoch 1810-1812 bol vicerektorom košického kňazského seminára, v r. 1812 farárom v Gonci, v roku 1804 bol vicearchidiakonom a v r. 1832 sídelným kanonikom košickej katedrálnej kapituly. V r. 1833 bol menovaný za rektora košického kňazského seminára, túto funkciu vykonával do svojej smrti v roku 1847. Okrem toho bol členom diecézneho tribunálu, správcom zbožných základín, prefektom domu emeritných kňazov. Za svoju nezištnú prácu cirkvi bol menovaný za titulárneho opáta.

Bol jedným zo zakladateľov Domovej pokladnice, slovenského kalendára, ktorý vydal v roku 1847 Daniel Gabriel Lichard. Táto objemná knižka stala sa naozaj pokladom v mnohých slovenských rodinách . V roku 1840 poslal našej farnosti 60 zlatých, z toho 25 na podporu kostola, 25 pre kňaza, 5 zlatých pre učiteľa na dôchodku Františka Mahályho, ostatných 5 zlatých prikázal rozdeliť rovnakým dielom pre kostolníka a chudobných vo farnosti. Žiadal odslúžiť sv. omše za rodičov Mateja Galčíka a Máriu rodenú Vlošákovú, za kňaza na dôchodku Jána Kubínyho v Dolnej Lipnici, za zubrohlavského kňaza Jána Krátkeho a za rechtora na dôchodku Františka Maháliho.

Zubrohlave zanechal základinu pre školu, kostol a chudobné deti. Zomrel v Košiciach 25. Mája 1847, vo veku 68 rokov.

Matej Galčík, rímskokatolícky kňaz

V roku 1837 zomrel vo Vorosvári (Alba Regia) farár pôvodom zo Zubrohlavy Matej Galčík. 
Narodil sa v Zubrohlave 29.júla 1781 rodičom Matejovi a Kataríne Jurinčíkovcom, inak Galčík. 30. septembra 1808 ho nachádzame ako novokňaza (presbyter Albensis) v rodnej dedine Zubrohlave pri krste chlapcov Pavla Jadasa a Pavla Janovjaka.

Ján Nepomuk Gustíny Zubrohlavský, rímskokatolícky kňaz, biskup

Narodil sa v našej obci, v roku 1729 sa stal v Jágri (dnes Eger) klerikom, po vysvätení farárom v Girincsi, Miškovci (1741), Sátoraljaújhely (slovensky Nové Mesto pod Šiatrom), v roku 1745 jágerským kanonikom, neskôr sudcom a prelátom uhorskej tabule. V roku 1759 vydal knihu Udvosség mannája. 13. mája 1762 ho panovníčka Mária Terézia vymenovala za koadjutora grófa Imricha Esterházyho. 23. mája 1763 bol v Bratislave vysvätený za titulárneho biskupa sergiopoliského a 1. januára 1764 prevzal správu nitrianskej diecézy a zároveň sa stal nitrianskym županom. V Nitre založil bohoslovecký seminár, chrám Nazarénov na Skalke, zriaďoval základiny pre kňazov, podporoval cirkevnú spisbu. Kostolom zanechal bohaté základiny, podporoval vznik farnosti v našej obci, nášmu kostolu daroval rôzne dary, napríklad kalich, ktorý je v majetku nášho kostola aj v súčasnosti a iné dary.

Zomrel v Močenku 31. januára 1777, pochovaný je v biskupskej krypte v Nitre. Podľa veku 68 rokov, ktorý sa uvádza pri dožití, by dátum jeho narodenia spadal do roku 1708, keď náš kostol v Zubrohlave bol rozhodnutím rákóciovskej komisie evanjelický.

Neskôr sa dátum jeho narodenia uvádzal raz v roku 1712. Druhý raz v roku 1718.

Jozef Huroš, rímskokatolícky kňaz, čestný kanonik

Narodil sa v Zubrohlave 20. marca 1851 v plátenníckej rodine Štefana Huroša a Márie Svetlošákovej inak Jendrejščakovej. Za kňaza bol vysvätený 4. novembra 1877. Ako kaplán pôsobil v Markušovciach, ako farár od r. 1855 v Hniezdne, Kežmarku a od roku 1888 až do svojej smrti v roku 1932 v Krušetnici na Orave. Bol čestným kanonikom a slávnostným kazateľom na primičnej sv. omši Jánovi Vojtaššákovi v Zákamennom, neskoršiemu spišskému biskupovi. Pochovával ho Andrej Hlinka v Krušetnici.

Anton Heretik, právnik

V Zubrohlave sa 1 6. 1883 narodil Anton Heretik, syn plátenníckej rodiny Antona Heretika a Terézie rodenej Šturekovej. Rodina mala svoje obchodné záujmy v dnešnom Rumunsku. Anton už ako vyštudovaný právnik v roku 1913 vstúpil vo Vajda Hunyad (Hunedoara) do manželstva s Vilmou Jungovou. Pravdepodobne po rozpade Rakúsko- Uhorska sa vrátil na Slovensko.

V roku 1925 už ako notár v Rožňave vybavoval doklady pre švagra Michala Ciceka, ktorý s jeho sestrou Angelou ostal v Hunedoare v Rumunsku.

Z jeho rodiny pochádzal pravdepodobne aj profesor JUDr. Štefan Heretik DrSc., jedna z najvýraznejších osobností česko- slovenskej ekonomickej vedy, ktorý sa narodil v roku 1915 v Hunedoare v Rumunsku.

Matej Jevjak sa v roku 1932 zmienil o našom rodákovi JUDr. Alexandrovi Heretíkovi, ktorý si otvoril advokátsku kanceláriu vo Zvolene. Alexandra Heretíka nachádzame v školskom roku 1919/1920 na štátnom vyššom gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne, v roku 1924 ako absolventa právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Matej Jevjak, básnik, prispievateľ do tlače

Pseudonym Matej Láskavý, Nepoliak, Zubrohlavský

Matej Jevjak pochádzal z rodiny obuvníka a zubrohlavského kostolníka Jozefa Jevjaka a Terézie rod. Pavlákovej, Narodil sa 17. januára 1900. V rokoch 1906-1912 vychodil ľudovú školu v Zubrohlave, od r. 1912 študoval na gymnáziu v Trstenej. Štúdium nedokončil pre chudobu. Pôsobil na rodičovskom hospodárstve, od roku 1939 bol úradníkom v Námestove, od r. 1945 v Ružomberku. Vydal štyri básnické zbierky: Pod našu zástavu (Bratislava 1929), Náš kraj (Bratislava 1930), Kytica šípových ruží (Zubrohlava 1935), Slovenská stráž (Zubrohlava 1938).

Prispieval do regionálnej tlače, istý čas pôsobil ako redaktor Slováka.

Zomrel bez potomkov 1. januára 1950 v Nitre.

Anton Kovalčík, kňaz, národovec

Vlastným menom Ľudovít Anton Kovalčík.

Narodil sa v Zubrohlave v šoltýskej a plátenníckej rodine Antona Kovalčíka a Veroniky rodenej Šturekovej 1. septembra 1870. Po absolvovaní teológie pôsobil ako kaplán v Ždiari, Hrabušiciach, Ružbachoch, Sedliackej Dubovej, Chlebniciach, ako farár v Pucove a od roku 1914 v Mútnom, farnosti s 3000 veriacimi bez kaplána. Vojenský súd v Bratislave ho na základe udania v roku 1914 odsúdil na trest smrti, pretože kázal odvedencom do vojny, aby nestrieľali do svojich slovanských (ruských) bratov). Vyslobodil ho oravský župan Juraj Bulla, rodák z Ústia.

Anton Kovalčík bol národovcom, bol prenasledovaný ako pansláv, často prekladaný z miesta na miesto. V civilnom živote sa venoval škole a spolkom striezlivosti, dobročinnej a osvetovej práci, zbieral príspevky na pohorelcov. Jeho posledné pôsobisko bolo v Liptovskom Sv. Michale, kde je aj pochovaný vedľa dreveného kostolíka. Zomrel v Ružomberku 1. októbra 1928.

MUDr. Anton Kovalčík, lekár

Anton Kovalčík sa narodil 30. apríla 1863 v Zubrohlave rodičom Imrichovi Kovalčíkovi a Johane rodenej Šturekovej. Medicínu vyštudoval v Budapešti a v Kluži, kde krátko pracoval na očnej klinike.

Ako obvodný lekár pôsobil v Handlovej, v roku 1902 sa stal okresným lekárom v Prievidzi. Venoval sa výskumu infekčnej očnej choroby trachómu, ktorá bola v tom čase veľmi rozšírená. Prievidzský okres spolu s Myjavským patrili k najpostihnutejším okresom v Nitrianskej stolici.

Z vlastných prostriedkov dal zrekonštruovať dom na ľavom brehu Handlovky (objekt nazývaný „špitál“) na liečenie chorých na trachóm. 

Zomrel v roku 1915 v Prievidzi, kde bol aj pochovaný.

Anton Kovalík, farbiar

Pochádzal zo Štefanova. Do Zubrohlavy prišiel 29. Januára 1799 ako 20 ročný mládenec a manžel Anny Márie, vdovy po nebohom vedúcom farbiarskej dielne Jozefa Kunsta. Ujal sa vedenia farbiarne a výchovy synov Jozefa Kunsta, ktorým zabezpečil dobré vzdelanie vďaka svojmu bratovi Jánovi Kovalíkovi, ktorý bol prelátom, titulárnym biskupom a priateľom ďalšieho Oravca, Jozefa Grígeľa, profesora v Budíne.

Anton Kovalík sa stal asesorom Oravského panstva, zo Zubrohlavy sa jeho rodina odsťahovala do Námestova, potom do Oravského Podzámku, kde zomrel v roku 1854.

Ján Krátky, kňaz, lateránsky kanonik

Podľa informácií Archívu košickej archidiecézy bol kňazom pochádzajúcim z našej obce. Dátum jeho narodenia nepoznáme. Bol lateránskym kanonikom v Poľsku, odkiaľ prišiel do spišskej diecézy a v rokoch 1795 – 1798 bol farárom v Zubrohlave. Po viacerých nezhodách žiadal o preloženie do Hladovky, kde aj zomrel v roku 1799.

Anton Kubasák, rímskokatolícky kňaz

Pokrstený bol 11. Novembra 1865 v kostole v Zubrohlave ako Anton Martin Kubasák, syn plátenníka Antona Kubasáka a Márie rodenej Liškovej.

Gymnázium ukončil v Trstenej. Kaplánom bol v Čimhovej, Hybiach, farárom a dekanom nedeckého dištriktu v Jurgove na Spiši (po r. 1920 v Poľsku), kde zomrel po ťažkej chorobe ako posledný slovenský katolícky kňaz jurgovskej farnosti v roku 1921. Pochovaný je na čestnom mieste vedľa starého dreveného jurgovského kostola. Bol priateľom Andreja Hlinku, inšpektorom cirkevných ľudových škôl, v Jurgove založil potravné družstvo. Bol to kňaz dobrého srdca, lásky k ľuďom, hlbokej viery a príkladného života.

Matej Kubasák, právnik

JUDr. Matej Kubasák patril v povojnovom období medzi významné osobnosti Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici. V roku 1943 vydal informatívnu príručku pre obchodníkov a živnostníkov „Kolkovanie tuzemských účtov“.

Matej sa narodil v Zubrohlave v rodine Mateja Kubasáka a Justíny rodenej Pikelčíkovej. V prvej svetovej vojne padol jeho otec a Matej v školskom roku 1922/1923 študoval na Československom reálnom gymnáziu v Košiciach. Ako chudobný študent študoval s podporou takzvaného „Vlčkovho spolku“. Bola to kultúrna oganizácia, ktorá podporovala chudobných žiakov, utvorená z fondu gen. Schoebla. Chudobní žiaci dostávali od spolku ošatenie a internát zadarmo. V roku 1933 bol finančným komisárom právneho oddelenia Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave.

Jozef Kunst, zakladateľ farbiarne v Zubrohlave

Meno Jozefa Kunsta sa s našou obcou spája v roku 1788. Do našej obce prišiel ako 26 ročný mládenec pred týmto rokom, ale v januári 1788 sa v našom kostole už ako Žid, ktorý konvertoval na katolícku vieru, oženil so Židovkou Annou Máriou Volfovou, ktorú vraj uniesol na neznáme miesto, kde ju nechal pokrstiť.

V tom istom roku 1788 požiadal o povolenie postaviť v našej obci mangeľ. Mangeľ bolo nevyhnuté zariadenie na úpravu domáceho plátna pred farbením. Povolenie dostal a mangľovňu postavil v lokalite, nazývanej „V potoku“. 28. Júna 1790 sa rodine v Zubrohlave narodil syn Jozef, ktorý dosiahol najvyššie miesto v cirkevnej hierarchii z kňazov pochádzajúcich z našej obce.

16. Marca 1792 sa im narodil syn Ján, 23. Marca 1794 Mária(zomrela 29.3.1794), 3.apríla 1795 František, 24.apríla 1797 syn Juraj, ktorého do matriky zapísal až dodatočne nový pán farár Habiniak, keď 28.marca 1800 zomrel.

Jozef Kunst, zakladateľ mangľovne a farbiarne v našej obci zomrel nečakane 16. Októbra 1798. Jeho vdova Anna Mária o necelé dva mesiace, 29. Januára 1799 uzavrela nové manželstvo s 20 ročným Antonom Kovalikom zo Štefanova.

Po Jozefovi Kunstovi ostala v našej obci pamiatka- jeho hrob na severnej strane kostola, ktorý mu dal postaviť jeho syn Jozef, keď bol rektorom Pázmanea. S jeho prispením bola postavená aj veža kostola, na jej výstavbu daroval 80 zlatých.

Jozef Kunst mladší, kňaz arcibiskup

Narodil sa v našej obci 28. júna 1790 v pôvodne židovskej rodine Jozefa Kunsta, ktorá konvertovala na katolícku vieru. Po smrti otca sa o jeho vzdelanie postaral starostlivý otčim Anton Kovalik, ktorý ho dal na štúdium v Komárne, Ostrihome, Budíne, Trnave a teológiu vyštudoval vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený v roku 1813. Pôsobil ako kaplán v Drégelypalánku, od roku 1814 ako arcibiskupský archivár v Ostrihome, od roku 1821 ako vicerektor v rokoch 1831-1845 ako rektor Pázmanea vo Viedni. V tom čase bol dôverným priateľom Martina Hamuljaka, ako o tom svedčí jeho korešpondencia uložená v Literaárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Bol tiež priateľom Juraja Haulika, tajomníka ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnayho. Dr. Haulik s ním navštívil našu obec, neskôr sa stal sídelným biskupom v Záhrebe a prvým kardinálom v Chorvátsku.

Jozef Kunst sa stal v 1830 bratislavským kanonikom v r. 1836 ostrihomským kanonikom, v r. 1840 šaštínskym archidiakonom, v r. 1844 prepoštom, v r. 1848 titulárnym biskupom, v r. 1850 košickým biskupom, 1852 kaločským arcibiskupom. Podporoval kultúrne ustanovizne, vydal príležitostné kázne a pastierske listy. V roku 1683 bol vyznamenaný rytierskym krížom Leropoldovho radu a veľkrížom Rádu sv. Štefana. V Kaloči otvoril malý seminár, chlapčenský ústav pri jezuitskom kolégiu a dievčenský ústav v ženskom kláštore.

Zomrel 5. januára 1866 v Budapešti, pochovaný je v Kaloči. Pre zubrohlavskú školu, kostol a chudobné deti zanechal základinu 4000 zlatých, počas hladomoru v roku 1848 poslal obci podporu 500 zlatých a rôzne menšie sumy.

Ján Kunst, lekárnik

16. marca 1792 sa Jozefovi Kunstovi a jeho manželke Anne Márii narodil syn Ján. Bol mladším bratom Jozefa Kunsta, po štúdiách bol zakladateľom lekárne v Námestove. Neskôr pôsobil v Jágri (teraz Eger v Maďarsku) a v Zirci.

Tomáš Kunst, prior, direktor gymnázia

V roku 1849 zomrel v Pécsi (Päťkostolí) v Maďarsku brat Jozefa Kunsta Tomáš. Bol priorom, cistercitom a direktorom tamojšieho gymnázia. V našej matrike sa mi nepodarilo nájsť zápis o jeho narodení. Možno pán farár Krátky pre spory s Jozefom Kunstom dieťa nezapísal, alebo jednoducho zabudol.

Hugo Lasslauer, právnik, organizátor požiarnej ochrany

Narodil sa v Zubrohlave v židovskej rodine Izraela Lasslauera a Hermíny Rosenbergovej 6. 7. 1886. Bol doktorom práv, advokátom v Námestove, od roku 1923 bol zvolený do Okresného výboru v Námestove. Ako veliteľ okresnej hasičskej jednoty pomáhal organizovať a rozvíjať činnosť dobrovoľných hasičských zborov v okrese Námestovo po roku 1923. Po smrti rodičov obec odkúpila lasslauerovský pozemok na výstavbu školy v strede obce. Ako advokát pomáhal Zubrohlave pri usporiadaní vlastníckych práv medzi bývalými urbarialistami a Oravským komposesorátom a zápise do pozemkovej knihy.

V roku 1939 sa JUDr. Lasslauer ozval z Prahy, kde sa jeho rodina zdržiavala ostatných 10 rokov. Mali záujem vrátiť sa na Slovensko, ale zrejme už nestihli. Pravdepodobne celá rodina zahynula v niektorom koncentračnom tábore.

František Maháli (Mahály), učiteľ a rektor

František Mahály prišiel do našej obce z Chlebníc ako rechtor a učiteľ dietok v roku 1776 po odchode zubrohlavského rechtora Bohuckého. Nepochádzal z našej obce a jeho rodisko ani dátum narodenia vlastne nepoznáme (podľa dátumu v matrike zomrelých sa narodil okolo roku 1749. Zaradil sa medzi významných obyvateľov našej obce, jeho rodina dala našej obci učiteľskú a rechtorskú dynastii Maháliovcov na viac ako sto rokov. Bol dobrým učiteľom, ako konštatoval v roku 1794 kráľovský škôldozorca Sapáry a odporučil mu plat podľa kanonickej vizitácie. Vyučoval deti nielen zo Zubrohlavy, ale aj z Klina a z Bobrova. Počas kanonickej vizitácie našej farnosti bol nielen organistom a učiteľom, ale mal na starosti aj zvonenie.

V našej obci sa mu s manželkou Johanou Vilčekovou, farskou gazdinou, narodilo päť detí, z nich najmladší František a najstaršia Mária zomreli v útlom veku. Z jeho manželstva s Johanou Vilčekovou pochádzala dcéra Anna (*16.apríla 1785), ktorá sa ako 17 ročná vydala za zemana Mateja Moniaka z Hornej Zubrice (obec v súčasnosti v Poľsku), neskorší kňaz Jozef Maháli a v otcových šľapajach pokračoval syn, učiteľ a rechtor Ignác Maháli.

František Maháli zomrel v našej obci 24.januára 1827 vo veku 78 rokov. Ako zaslúžilého rechtora a učiteľa ho pochovával dekan námestovského archidiakonátu Mikuláš Zboja. Z rodiny Maháli pochádzal páter Gaudentius Maháli, pravdepodobne Františkov brat.

Jozef Maháli, katolícky kňaz

Narodil sa v Zubrohlave 13. februára 1783 v rodine zubrohlavského rechtora Františka Mahályho a farskej gazdinej Johany Vilčekovej. 25. septembra 1817 ako ostrihomský novokňaz krstil v rodnej obci Zubrohlave dieťa Štefana Tomaštíka a Alžbety Pauer. V obci sa zdržal dlhšie, pretože ho tu nachádzame aj koncom októbra a v polovici novembra ako pochovávajúceho.

Jozef Maháli zomrel v roku 1845 v Nagy Orosz-e.

Ignác Maháli starší, rechtor a učiteľ

Narodil sa 22. januára 1788 v Zubrohlave, v rodine tunajšieho rechtora a učiteľa Františka Maháliho a Johany Vilčekovej. 23. Mája 1814 vstúpil v našom kostole do manželstva s Teréziou Tomaštíkovou. V roku 1820 sa už po odchode otca Františka Maháliho do dôchodku v listinách uvádza ako „ludirector loci“, v preklade tunajší učiteľ. Bol vzdelaný, v zápise z kanonickej vizitácie farnosti v septembri 1820 sa uvádza, že učiteľ – organista vyučoval písanie a čítanie po slovensky, latinsky, maďarsky a nemecky, okrem toho vyučoval aritmetiku a náboženstvo po slovensky. Za svoju prácu dostal pochvalu.

V roku 1833 sa uvádza, že bol odchovancom preparandie, Spišského učiteľského ústavu. Z jeho manželstva s Teréziou Tomaštíkovou vzišlo 11 detí, z nich 6 zomrelo. Z tohto manželstva pochádzal ďalší učiteľ s menom Ignác Maháli.

Ignác Maháli starší zomrel v Zubrohlave 5. Februára 1848 vo veku 59 rokov.

Ignác Maháli mladší, rechtor a učiteľ

Bol synom Ignáca Maháliho staršieho a Terézie Tomaštíkovej. Narodil sa v Zubrohlave 12. mája 1825, po smrti otca, učiteľa – organistu začal v roku 1848 vyučovať zubrohlavské a kliňanské dietky. V roku 1873 sa podieľal na komasácii zubrohlavského chotára. V roku 1873 už boli v škole dve triedy, dievčatá vyučovala učiteľka, pán rechtor vyučoval chlapcov.

V roku 1852 vstúpil do manželstva s Veronikou Šturekovou už ako učiteľ a rechtor. Z ich manželstva sa narodilo šesť detí, z nich 5 zomrelo v detskom veku, prežil jediný syn Ignác. Po smrti manželky Veroniky uzavrel ďalšie manželstvo s Teréziou Hurošovou. Z druhého manželstva pochádzali ďalšie štyri deti, z nich dve zomreli.

Ignác Maháli mladší zomrel v našej obci 21. mája 1884. Ako rechtor a učiteľ pôsobil v našej obci 38 rokov. Jeho smrťou sa v našej obci skončila doba Maháliovcov. Jediný syn Ignác, ktorý zo štyroch synov Ignáca Maháliho prežil, sa stal kňazom.

Po smrti manžela sa Terézia Maháliová rodená Hurošová vydala za Františka Červeného z Klina a odsťahovala sa s ním do južného Uhorska.

Ignác Maháli najmladší, rímskokatolícky kňaz

Narodil sa v Zubrohlave 4. júla 1855 v rodine učiteľa- organistu Ignáca Maháliho a Veroniky Šturekovej. O mieste jeho štúdií nemáme vedomosti.

Za kňaza bol vysvätený 14. januára 1880. Ako kaplán pôsobil v Lokci, od roku 1882 v Zázrivej, v roku 1833 v Sedliackej Dubovej, v roku 1886 v Liptovskej Sv. Alžbete. V roku 1890 sa stal správcom fary v Poľanovciach neďaleko Spišského Podhradia, kde aj zomrel 26. augusta 1905 vo veku 50 rokov. V Poľanovciach bol aj pochovaný.

Andrej Mandík, direktor gymnázia

Prvá správa o direktorovi v Arade pochádza z roku 1873 od pána farára Krššáka, ktorý ho uvádzal medzi osobnosťami, odchovanými v zubrohlavskej škole, ktoré preslávili našu obec. Pochádzal z rodiny Ondreja Mandíka (narodeného okolo roku 1730). Táto rodina sa do Zubrohlavy prisťahovala po roku 1715, ale pred rokom 1751. V tomto období sa v rodine Ondreja Mandíka narodil syn Andrej. Presnejší dátum sa nedá zistiť, pretože matriky narodených námestovskej farnosti sa zachovali až od roku 1757.

V roku 1820 nachádzame Andreja Mandíka uvedeného v schematizme Ecclesiasticae et Seculares Regni Hungariae ako direktora gymnázia v Arade, plným menom Andrej Alojz Mandik. Podobne v rokoch 1821- 1731.

Viac údajov sa o ňom nateraz nepodarilo nájsť.

Jozef Tomaštík, rímskokatolícky kňaz, dekan

V roku 1846 zomrel v Pavloviciach v Satu Mare v Rumunsku Jozef Tomaštík, farár a dekan pôvodom zo Zubrohlavy.

Narodil sa v Zubrohlave 3. Januára 1780 rodičom Adamovi Tomaštíkovi s manželkou Alžbetou rodenou Utratovou pôvodom zo Slanice. Pri mene novorodeniatka Jozefa je neskôr dopísaná poznámka „clevius agriensis Diecesis“, čo v preklade znamená „duchovný jágerskej diecézy“. Vo februári roku 1831 zomrel vo Fehervári v Transilvánii 19 ročný mládenec zo Zubrohlavy Jozef Svetlošák. Pochovával ho farár Jozef Tomaštik. V Zubrohlave mal Jozef Tomaštík mladších bratov Jána (*20.6.1781) a Ignáca (*7.10.1788).

Štefan Žilčák, inžinier, energetik

Pochádzal zo Zubrohlavy z rodiny Michala Vendelína Žilčáka a Márie Frančákovej, narodil sa 24. decembra 1920. Vysokú školu vyštudoval v Berlíne na elektrotechnickej fakulte v roku 1943. V rokoch 1944-1948 bol pracovníkom Slovenských elektrární v Bratislave, 1948-1949 Slovenských elektrárenských výrobní v Žiline, v r. 1952 ako hlavný inžinier Elektrostavu, od r. 1972 bol odborným riaditeľom pre investície Slovenských energetických podnikov, Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roku 1955 bol zakladajúcim členom energetickej sekcie Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti. V roku 1965 sa stal nositeľom Radu práce, v roku 1962 vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu a v roku 1980 Za pracovnú vernosť a pamätnými medailami. V časopise Energetika uverejňoval odborné články (napr. „Betónové stožiarové transformačné stanice do 160 kVA“). 

Spracovala Eva Kurjaková.