Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Dátum a čas

Dnes je nedeľa, 22.9.2019, 1:33:52

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Odkazy

https://www.naturpack.sk/

PL-SK

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 33
TÝŽDEŇ: 2167
CELKOM: 192209

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Italian Polish Russian Spanish

Obsah

Obete dvoch svetových vojen v Zubrohlave

Typ: ostatné
Obete dvoch svetových vojen v Zubrohlave

1. SVETOVÁ VOJNA 

V prvej svetovej vojne padli Zubrohlavčania:

2. marca 1915 padol v Haliči Melicher Černušák narodený 5.1.1894, vojak 71. trenčianskeho pešieho pluku, syn Jozefa Černušáka a Rozálie Kutlíkovej.

23. júna 1915 na ruskom fronte v Stejchovskom padol Ondrej Karol Tomaštík, 27 ročný vojak 71. trenčianskeho pešieho pluku. Narodil sa 11.10.1887 rodičom Ondrejovi Tomaštíkovi a Apolónii Kovalčíkovej.

3. októbra 1916 padol na ruskom fronte 39 ročný Vendelín Šturek, príslušník bývalej domobrany 15. trenčianskeho honvédskeho pluku. Vendelín bol aj s manželkou v Amerike, odkiaľ sa vrátil do vlasti, kúpil si majetok a nakoniec položil svoj život v nezmyselnej vojne. Manželka Rozália rodená Hrubaľová ostala vojnovou vdovou. Vendelín bol synom Vendelína Štureka a Márie Kubasákovej.

 

12. januára 1917 padol na ruskom fronte  32- ročný roľník Matúš Kubasák, syn Jozefa Kubasáka a Terézie Vanglovej. Zanechal po sebe vdovu Justínu, rodenú Pikelčíkovú a syna Matúša. Do matriky zomrelých bol zapísaný až v roku 1926. 
 
30. júna 1917 padol 22 ročný slobodný mládenec Ondrej Bugan, vojak 6. delostreleckého pluku, syn nebohého Ondreja Bugana a Johany Kovalčíkovej Točarjančikovej. Do matriky bol zapísaný až v roku 1928.

 

31. decembra 1917 padol Ján Blaškovič, otec troch detí.

V presne neurčenom čase padol v prvej svetovej vojne Ján Gajňák, syn Antona Gajňáka a Márie Juriščákovej, narodený v Zubrohlave. V roku 1927 sa jeho otec bez akýchkoľvek prostriedkov zdržiaval v Dolnom Kubíne, kde mu chceli vybaviť dôchodok po padlom synovi. Bol 74 ročný, úplne práceneschopný. Úmrtie Jána Gajňáka však nebolo nikde zamatrikované. Podľa zubrohlavskej matriky sa Ján Pavol Gajnyak narodil v našej obci 21. januára 1890 ako jedno z dvojčiat, spolu so sestrou Máriou rodičom Antonovi Gajnyakovi z Veselého a Márii Jurinčikovej.

Michal Frankovský, narodený 1.9.1877 v Zubrohlave rodičom Michalovi Frankovskému a Márii Jendrejštiakovej, Sedria v Ružomberku, naposledy vojaka honvédskeho pluku č. 15 v Trenčíne, určila deň úmrtia na 24. júna 1918. Ostatná správa o ňom bola zo dňa 24. júna 1916 a od tých čias bol nezvestný. Toto rozhodnutie vydala Sedria 19. júla 1927 jeho manželke Johane Janovjakovej. Ostala vdovou so synmi Ondrejom a Michalom.

Obyvatelia našej obce si spomenuli ešte na troch padlých mládencov v prvej svetovej vojne:

Štefana Ťažandláka, Emila Štureka Bugajdíka a Jána Voreka. O nich nemáme žiadne správy okrem zápisov v matrike narodených.

Vojnovým invalidom bol Jozef Pjenčák, ktorý na ruskom fronte prišiel o obe nohy.

2. SVETOVÁ VOJNA 

Ľudské životy si vyžiadala aj druhá svetová vojna. Neskúmam, či straty boli na strane víťazov, alebo porazených. Naši obyvatelia si nemohli vyberať, na ktorej strane sa ocitli.

Zomreli v dôsledku vojnových konfliktov.

V druhej svetovej vojne zahynuli:

Do koncentračného tábora v Prešove bola 20. marca 1942 odtransportovaná Katarína Duschnitzová, narodená v roku 1920. Po nej boli 5. júna 1942 odvezení aj ostatní židovskí obyvatelia z našej obce: Mark Donner narodený v roku 1900, Koloman Donner (narodený 1864), Šarlota Donnerová (1864), Vilma Donnerová (1926), Ernest Donner (1927). Z druhej židovskej rodiny boli v ten istý deň odtransportovaní: Emma Duschnitzová (1862), Terézia Duschnitzová(1881), Flóra Duchnitzová (1893), Jakub Dushnitz (1882), Vilma Duschnitzová (1901). Všetci zahynuli v koncentračnom tábore v Oswienčime v Poľsku. Podľa svedectva zahynuli všetci ešte v tomto roku 1942.

20. novembra 1944 sa zastrelil 20- ročný Ondrej Tropp, syn Jozefa Troppa a Johany rod. Stoklasovej, ktorý pri neodbornom zaobchádzaní so zbraňou prišiel o život, prestrelil si pľúca a srdce.

17. decembra 1944 Nemci zastrelili obyvateľa našej obce, hluchonemého Jozefa Papaja, narodeného v roku 1896. Pre chudobnú matku a sestry zháňal Jozef potraviny žobraním po okolitých dedinách. V dedine sa hovorilo, že nemecký vojak na stráži ho chcel zastaviť, skríkol Halt! Ale Jozef nepočul a išiel ďalej. Podľa obyvateľov bol zastrelený v Krivom kúte, čiže na ceste z Tvrdošína do Ústia, ale hlásenie o jeho skone prišlo od pána farára z Krivej.

25. januára 1945 o 13,00 hodine spadli na dedinu dve bomby, ktoré spôsobili straty na ľudských životoch. Črepina z jednej bomby usmrtila Janku Vojčákovú rodenú Srokovú, 22 ročnú mladú ženu, ktorá sa na zimu vrátila domov z prác v Sudetách, v tom čase patriacich už Nemecku. Bola dcérou Jána Sroku a Márie Blaškovičovej a mladou manželkou Petra Vojčáka.

15. februára 1945 sa spolu s Nemcami zúčastnil na hliadke v Lomnej Michal Galčík, syn Michala Galčíka, ktorý bol pri prestrelke s partizánmi zastrelený. Michal Galčík bol po vypuknutí vojny na robotách v Nemecku, ako vojak Slovenskej armády sa po boku Nemcov zúčastnil bojov v Rusku, vedel po nemecky a po návrate do vlasti robil Nemcom tlmočníka.

Pri útoku Červenej armády na našu dedinu obsadenú Nemcami, bol 8. marca 1945 podvečer o 17,00 hodine črepinou granátu zabitý  53- ročný Martin Pavlák, syn Floriána Pavláka. Zostala po ňom vdova Emília rodená Miškovičová. Martin Pavlák ako mladý, 17- ročný chlapec odišiel v roku 1913 do USA na zárobky, neskôr sa do obce vrátil a teraz prišiel o život. V ten istý deň bol ranený 55 ročný pekár Jozef Hrubaľa, ktorý na následky poranenia zomrel 9. marca 1945, zomrela tiež Katarína Tomaštíková. Jozef Hrubaľa býval na dnešnej ulici Lánovej, oproti domu Jozefa Troppa, v ktorom mali Nemci umiestnenú vojenskú kuchyňu. Jozef bojoval v prvej svetovej vojne, zo zajatia v Rusku si priviedol aj manželku, Rusku. Po smrti manžela ostala sama.

Červená armáda dobyla našu obec na Veľkonočnú nedeľu roku 1945.

V bojoch o našu obec padlo 43 vojakov Červenej armády. Padlo aj veľa nemeckých vojakov, veľa mladých Nemcov zamrzlo v lese Pálenice. O tom, koľko ich padlo v našom chotári, nemáme záznamy.

Dôsledky vojen:

Ignác Černušák, slobodný syn Ondreja Černušáka a Márie Kutlíkovej  a 23 ročný Ondrej Lušťoň sa z druhej svetovej vojny nevrátili, padli na neznámom mieste. V Dlhej Lúke pri Banskej Bystrici padol Melicher Šturek, prezývaný Koľar.

Aj po skončení vojny boli v našej obci obete na životoch:

13. apríla 1945 napoludnie bol črepinou míny zabitý 51- ročný Jozef Draškovič, prezývaný Šutík. V tom roku sa pasenie dobytka začínalo už v apríli, pretože ľuďom po vojne neostali takmer žiadne zásoby krmiva, ktoré zrekvirovali prechádzajúce vojská. Pri pasení dobytka si pre chlad založil oheň na mieste, kde sa nachádzala mína a jej výbuch ho usmrtil. 27. apríla zomrel na následky poranenia 21-ročný Augustín Budzek, syn Petra Budzeka a Janky rodenej Lušťoňovej.

25. decembra 1945 po večeri, chodili chlapci po Betlehemstve. 11-ročnému Jankovi Finíkovi sa betlehemstvo veľmi páčilo a tak išiel za betlehemcami do susedstva. Pozeral  sa na nich  cez otvorené dvere z pitvora do prednej izby. Na nešťastie chlapi, ktorí sa z vojny vrátili domov, práve v kuchyni narábali s nevybuchnutou muníciou. Pri manipulácii munícia vybuchla a črepina, ktorá preletela cez kuchynské dvere, zabila Janka v pitvore.

V januári 1957 zomrel na následky poranenia pri manipulácii s muníciou Janko Kurjak, syn Ondreja Kurjaka a Emílie rod. Iskerkovej, narodený v roku 1948. Jeho ťažko zranený brat Paľko našťastie prežil.

Vojna spôsobila niekoľkoročnú biedu a hlad. Brušný týfus z hladu a biedy dostala vdova po Mikulášovi Michaliakovi Alžbeta, dcéra Ondreja Bugana a Rozálie rodenej Svetlákovej,  zomrela 14. októbra vo veku 36 rokov. Vyskytlo sa osem prípadov týfusu, z nich štyri končili smrťou. Okrem Alžbety zomrela aj Kristína Michaliaková, Anna Pjenčáková rodená Rusnáková, ktorá zanechala šesť malých sirôt a Karol Kubasák, mladý otec dvoch synov.

             Spomeňme si na obete oboch vojen. Nech im je zem ľahká na miestach, kde ich telá odpočívajú v pokoji.

Spracovala: Eva Kurjaková 


Vytvorené: 10. 11. 2017
Posledná aktualizácia: 10. 11. 2017 06:38
Autor: