Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Dátum a čas

Dnes je nedeľa, 22.9.2019, 1:25:22

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Odkazy

https://www.naturpack.sk/

PL-SK

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 31
TÝŽDEŇ: 2165
CELKOM: 192207

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Italian Polish Russian Spanish

Obsah

Výročia končiace sa trojkou

Typ: ostatné
Výročia obce Zubrohlava končiace 3

1593 Hoci prvá zmienka o našej obci pochádza z roku 1550 (mapka) 1588 – daňové súpisy,  

         ešte ani v tomto roku nebola dobudovaná. Veľká povodeň narobila veľké škody na

         majetku obyvateľov obce.

1603 V dedine boli iba dva obývané domy, obec sa stavala nanovo. V máji a júni boli veľké     

         suchá, vyschli studne a menšie rieky. Pre neobvyklé teploty pásli dobytok na poliach    

         celú jeseň a zimu, až do Hromníc nasledujúceho roku.

1613 Pri novom osadzovaní Klina boli určené hranice našej obce s obnoveným Klinom

1623 V našej dedine bolo zdanených 6 domov, od ktorých platili 6 zlatých dane. Dediny pod

          Babou horou obťažovali zbojníci.

1633 Od roku 1633 musel platiť dane a urbárske poplatky aj obyvateľ obce Ondrej Nemec,

         ktorý bol najnovším prírastkom Zubrohlavy, ostatní obyvatelia prišli skôr.

1643 Zubrohlavskému kostolu patrili dve zeme na Lánoch.

1653 K zubrohlavskému filiálnemu kostolu patrili Rabča, Polhora, Rabčice, Sihelné. 4. októbra

         bola vizitácia nášho evanjelického kostola. Farnosť bola zadlžená, na kostole bol puknutý zvon.

1663 Vznikla ďalšia vojna proti Turkom, ktorí obsadili Slovensko až po Hlohovec, dedina

         musela do vojny vystrojiť vojakov.

1673 Zubrohlava sa opäť stala filiálkou námestovského kostola, ktorý sa vrátil katolíkom.

         Správca Oravského komposesorátu Draškovič zomrel, Oravu spravoval Juraj Illešházi.

1683 Začiatkom roka 1683 Oravu opäť obsadili povstaleckí kuruci, na faru v Námestove 

         uviedli zas protestantského kňaza, katolícky kňaz sa ukrýval po domoch, v horách pod

         Babou horou a v hraničnom poľsko- slovenskom pohorí Javorina v doline potôčika,

         ktorý bol na základe týchto udalostí pomenovaný Kňazský potok (po goralsky Kšenzny potok).

         12. septembra utrpeli Turci a Thokoly  pod hradbami Viedne porážku od spojenej

         kresťanskej armády, v ktorej bojovali vojská poľského kráľa Jána Sobieskeho,

         bavorského, lotrinského a saského kniežaťa a ďalších cisárových spojencov.

         Dňa 4. októbra, skoro mesiac  po bitke o Viedeň vtrhli na Oravu zadné voje poľského

         kráľa Jána Sobieskej, Litovci s hajtmanom Kazimírom Sapiehom. Vypálili, vylúpili

         a celkom spustošili aj našu dedinu. Z Trstenej ukradli a do Litvy odniesli aj zázračný

         obraz Panny Márie, ku ktorému kresťania zo širokého okolia, aj z našej dediny

         vykonávali púte. V listinách z tohto obdobia sa uvádza, že takú hrôzu Orava ešte

         nezažila. Obyvateľstvo sa rozpŕchlo, obce sa osadzovali nanovo.

1703 Vypuklo povstanie Františka Rákóciho, Zubrohlava musela ubytovať a trpieť kurucov.

1713 Veľa detí zomieralo na akési chrasty, pravdepodobne kiahne alebo osýpky.

1723 Po doosídľovaní mala naša obec 32 usadlostí. Richtár prevádzkoval a oplácal mlyn.

1733 Uhorsko bojovalo o poľské dedičtvo. Odvedení vojaci bojovali v novej vojne.

1753 v dedine žilo 107 gazdov, chovali 49 koní, z nich 42 používali na rozvoz plátna.

1763 Zubrohlavčania dostavali kostol, v tomto roku sa uchádzali o povolenie na stavbu fary.

         Najčastejšie dievčenské meno bolo Marína, chlapčenské Juraj, Ján.

         Ján Gustíny bol 23. mája 1763 v Bratislave vysvätený za titulárneho biskupa

          sergiopolského a 1. januára 1764 prevzal správu nitrianskej diecézy, zároveň sa stal

          nitrianskym županom. Uvádza sa, že sa tak stalo pre jeho vedecké zásluhy. Podporoval  

          učencov, povzniesol literatúru, bol výborným rečníkom. Pomáhal najmä chudobným

          chlapcom, nikdy nezabudol na svoj pôvod. V Nitre založil bohoslovecký seminár.

1773 Po zavedení urbárskej regulácie Márie Terézie bolo v našej obci namiesto dovtedajších

         10 ralí 80 nových, menších ralí, poplatky od rale ostali približne na doterajšej úrovni, na

         šoltýstve (dnešné ulice Plátennícka, Lazová a Výhonová) žilo 32 rodín, sedliackych rodín

        bolo 90. V tomto roku sa narodilo 34 detí, vo farnosti s Bobrovom 87 detí.  Z 33

         zomrelých bolo 20 detí.

1783 V tomto roku bol uliaty nový, najmenší zvon do kostola, pán farár Šváby pre starobu

         odišiel na zaslúžený odpočinok, býval u rechtora. Ľudia ho mali radi, podporovali ho.

         V roku 1783 zomrelo až 87 Zubrohlavčanov, z toho 62 detí. Novým kňazom  sa stal

         Michal Bernolák. V Zubrohlave sa prvýkrát spomína „švábka“. Do kostola bol v tomto

         roku zakúpený nový organ. Rok sa začal  hroznými úmrtiami hneď

         v prvý deň, do konca januára zomrelo 17 osôb, prevažne detí, vo februári zomrelo

         22 detí!  V marci 19 detí, v apríli  6 detí.

1793 Vedúcim v zubrohlavskej farbiarni bol Jozef Kunst, otec neskoršieho arcibiskupa.

         Zomrelo 39 ľudí, medzi nimi aj 89 ročný kňaz na dôchodku, Štefan Švaby. Zo 14

         sobášov  bolo až 12 uzavretých od Nového roku do 3. februára, ženili sa plátenníci, ktorí

         po sobáši odchádzali do sveta. Narodilo sa až 46 detí, nebývalý počet. Ku kostolu bola

         pristavená veža, pokrytá bielym plechom. Vo svojej Histórii, vydanej v tomto roku,

         napísal  Juraj Fándly o Jánovi Gustínym Zubrohlavským, že bol „Adamaritinom Origenei“.

 

1803 V dedine bolo 175 domov, v ktorých žilo 196 rodín a 955 obyvateľov. Prudká povodeň

         odtrhla kus brehu pod farou, brehy rieky sa zmenili. Pochovávalo sa do starého, aj do

         nového cintorína. V auguste prišla správa, že v Nagy Bečkeréku zomrel už vo februári

         toho roku 47 ročný plátenník Pavol Cicek a v Alba Caroline 16 ročný Pavol Sever.

         Náš rodák, rímskokatolícky kňaz Ján Galčík, narodený v Zubrohlave 22. októbra 1779,  

         Diakon - katechéta a učiteľ v Bardejove, bol ordinovaný 2. januára 1803 v Spišskej

         kapitule Jánom Révayom, stal sa kaplánom v Bardejove  a v tom istom roku odišiel za

         kaplána do Nižného Medzeva.

 

1813 V dňoch 22. -26. augusta vznikla hrozná povodeň. Polia sa premenili na blato, za zničené

         farské zeme boli fare pridelené nové polia od Bobrova, nazývané Pustina. O tejto

         povodni sa hovorilo, že dosiahla úroveň 500 až tisícročnej vody.

         Farbiareň a mangeľ v našej obci prevádzkoval Anton Kovalík, ktorý si zobral za

         manželku Annu, vdovu po Jozefovi Kunstovi.V tomto roku

         krstil v našej obci ostrihomský presbyter  Jozef Kunst, náš rodák. K fare boli postavené

         nové schody a do školy zhotovené nové lavice. V decembri zomrel

         bývalý notár Alexander Jasenovský Bencúr. Tento rok bolo iba 5 sobášov.

1823 V dedine sa narodilo až 5 nemanželských detí, čo bolo neobyčajne veľa. V našom

         kostole krstil náš rodák Jozef Mahály, vysvätený v Ostrihome, narodený v r. 1783.

         V Šašvároši v Transilvánii zahynul zubrohlavský plátenník 36 ročný Pavol Masnica

         a v Claudiopoli v Transilvánii mládenec Ján Draškovič.

1833 Po more, ktorý panoval na Orave v roku 1831, bol aj v tomto roku zvýšený počet sobášov

         vdovcov a vdov. Dvom slúžkam v bohatších domoch sa narodili nemanželské deti, ktoré

         zakrátko po pôrode zomreli. V Temešvári zomrel 22 ročný Štefan Šturek a vo Veľkej

         Kikinde 17 ročný Ján Bugan, plátennícki pomocníci. Náš rodák, kňaz Ján Gálčik bol

         vymenovaný za rektora  košického kňazského seminára. Učiteľom bol Ignác Mahály.

         Vyskytli sa prímenia Ján Šturek – Matač, Ignác Černik – Dlaj.

        V apríli  1833 napísal Zubrohlavčan Jozef Kubasák list zo svojich plátenníckych ciest

        po krajinách Blízkeho východu.  Spolu s ním chodili po Svätej zemi plátenníci Ján

        Kubasák a Anton Mandík zo Zubrohlavy. Aj v ďalekom svete si zachovali hlbokú

        vieru a oddanosť Bohu, ako o tom svedčia ich listy.

         V obci bolo 193 domov, žilo tu 928 obyvateľov, z toho 503 žien, 237 rodín, 150 sedliakov, 32 podnájomníkov inquillinov.

 

1843 V tomto roku bolo iba sedem sobášov. Cestovný pas dostal 29 ročný učiteľ Jozef Kubasák zo Zubrohlavy

1853 V Zubrohlave bolo 11 sobášov, pribudli nové priezviská Chromek z Bobrova a Jagelka

         z Rabče. Sídlom námestovského okresu sa načas stal Bobrov. Dodatočne prišlo hlásenie,

         že 53 ročný Ignác Bencúr zo Zubrohlavy zomrel v dedine   

         Valaská Belá v Nitrianskej stolici v decembri a tam bol aj pochovaný.

 

1863 Zubrohlavskí plátenníci Jozef Kovalčík a Matej Tomaštík si dali zaregistrovať obchodné firmy.

         V tomto roku vyšlo v Skalici dielo Andreja Radlinského: Slovesnosť. Na stranách 73 a 74  sa

          zmienil o mecénonovi Spolku, zubrohlavskom rodákovi Jozefovi Kunstovi ako o najlepšom

         priateľovi Martina Hamuljáka.

         Jozef Kunst, zubrohlavský rodák : Ordinovaný bol 8. augusta 1813 vo Viedni, stal sa kaplánom v Drégelypalánku

         v roku 1833 titulárnym opátom Opátstva Blahoslavenej Panny Márie vo

         Veszprémvolgyi, v roku 1863 bol vyznamenaný rytierskym krížom Leopoldovho radu a veľkrížom radu sv. Štefana.

1873 Školská stolica v Zubrohlave sa rozhodla požiadať o zriadenie štátnej školy. V našej obci

         žilo 940 katolíkov, 5 evanjelikov a 10 Židov, školopovinných detí bolo 166.

         V Zubrohlave bola zavedená poštová služba.  Dievčatá vyučovala Viktória Divéky.

         Zubrohlavský plátenník Anton Kovalčík mal sklad tovaru v Koložváre (v súčasnosti Kluž v Rumunsku). 

          Pri požiari, ktorý vypukol v našej obci, zhorelo 20 domov a 19 zadných stavov.

1883 Na funkciu nového poštmajstra bol vypísaný konkurz. 10. novembra 1883 zasadala školská

          stolica v Zubrohlave. Po smrti učiteľa Ignáca Maháliho sa v súbehu prihlásil Ondrej Čurjak,   

         kantor a učiteľ v Liptovskom Mikuláši. Nasťahoval sa do kantorského bytu oproti kostolu.

1893 V našich dedinách panoval mor ošípaných, boli zakázané dobytčie jarmoky. Na Orave

         panoval hlad, zomieralo veľa ľudí, deti najviac na šarlach.

1903  Po požiari v roku 1901, ktorý zničil celé zariadenie kostola, bolo treba zohnať finančné

         prostriedky na nákup nového zariadenia. Posielali rodáci z USA, aj z Európy.

         V dedine žilo 1 118 obyvateľov, do školy chodilo 120 žiakov. Z dediny aj v tomto roku  

         odišlo za prácou do cudziny veľa ľudí. Vysťahovalectvo bolo v plnom prúde.

          Sídlo obvodného notárskeho úradu, ktoré bolo doteraz v Zubrohlave,  bolo premiestnené

         do  Slanice. Obyvatelia našej obce predávali svoje domy novým prisťahovalcom z okolia Jurgova na Spiši a z Poľska.

 

1913 V kostole opravovali nový organ. Hasičský spolok mal 37 členov, jeho predsedom bol

         pravdepodobne Karol Buglik. Hlavným urbárskym gazdom bol Pavol Ľuďma, predsedom urbáru Michal Galčík.

1923 V dôsledku pripojenia obcí Čiernej Oravy k Poľsku sa počet okresov na Orave znížil na

         tri. Vznikli nové obvodné úrady, naša obec patrila do notariátu Bobrov.Za nového

         starostu bol zvolený Matej Hajdučík namiesto doterajšieho Jána Ťažandláka. Za predsedu

         urbáru bol zvolený Ondrej Kubasák, ktorý sa vrátil z légií. Tridsať mužov z dediny odišlo

         na práce do Tatabáne v Maďarsku. V Námestove bola založená Okresná hasičská jednota

         na čele so Zubrohlavčanom Hugom Lasslauerom, ktorej členom sa stala aj Zubrohlava.  

         Obyvatelia našej obce sa skladali na zvony, staré boli zrekvirované na vojenské účely.

         Medzi dvoma skupinami divadelných ochotníkov vznikli nedorozumenia o kulisy.

1933 Na maľovanie kostola prispeli takmer všetci obyvatelia našej obce podľa svojich

         možností, väčšinou po 10,20,30 korún. Kostol maľoval maliar Ján Vincik zo Žárovnej na  

         Šumave v Čechách a jeho majster František Martinu, ktorý bol zamestnancom Chrámového družstva v Pelhřimove.

         23. júla udrel do zubrohlavského kostola blesk, ktorý zabil troch mužov.

         29. októbra zachvátil vyšný koniec obce požiar, ktorý zničil terajšiu Ulicu krivý kút.

         Bol krízový rok. Muži odchádzali za prácou do baní vo Francúzsku, Belgicku.

         Urbár zakúpil trieur na čistenie obilia, ktorý obsluhodval Jozef Stoklasa.

1943 Pri mlyne stavali urbarialisti pílu a k nej budovali cestu. Za predsedu urbáru zvolili

         Mateja Ľuďmu. Na zakúpenie striekačky prispeli z predaja dreva sumou 30 000 korún.

         Všetky školy boli cirkevné. Spišská kapitula vyzvala, aby kňazi podporovali Červený

         kríž. Považovala ho za ľudomilnú ustanovizeň. Na faru prichádzalo množstvo žiadostí od

         našich obyvateľov v rôznych krajinách Európy, ktorí potrebovali dokázať svoj árijský

         pôvod. Boli to štátni zamestnanci, úradníci, obchodníci, aby neprišli o svoj obchod.

1953 Na bývalých židovských hospodárskych budovách, ktoré teraz patrili Jednotnému

         roľníckemu družstvu založenému v roku 1951, vznikol požiar následkom ktorého

         družstvo zaniklo. Obec sa uchádzala o výstavbu nového ihriska na Poľane za riekou.

         V dôsledku nového školského zákona  vznikla v Zubrohlave Osemročná stredná škola aj

         pre deti z Klina a z Bobrova. V škole učilo 10 učiteľov. Starý kantorský byt oproti

         kostolu bol už 20mrokov neobývaný, pán farár ho chcel zbúrať.

1963 V dedine sa rozvíjal futbal, mladí hrali volejbal a začalo sa s turistikou na Babej hore.

         V škole sa učilo 277 žiakov v desiatich triedach.

1973 Po zomrelej prvej predsedníčky Červeného kríža v našej obci Štefánie Čučkovej bola

         zvolená Rozália Krivániková. Predsedom požiarnej ochrany bol Gabriel Gerek. Obec

         zakúpila motorovú striekačku PPS 12 vyrobenú v Skalici.

1983 Obradná miestnosť bola zriadená v budove bývalého obecného domu. Alexander Očkaják

         mladší si založil hudobný súbor. 1. augusta boli do užívanie odovzdané šatne na

         futbalovom ihrisku. Do školy chodilo 305 žiakov zaradených do 13 tried. V detských

         jasliach bolo 20 detí, boli tu dve materské školy s kapacitou pre 110 detí. Fungovala knižnica.

1993 V Zubrohlavskej zátoke sa uskutočnilo krúžkovanie vtákov. Bolo okrúžkovaných 282

         vtákov 39 druhov. Okrem futbalistov v dedine fungovalo šachové družstvo.

         Bolo vybudované nové oplotenie cintorína a fary, okolo kostola vybudovaný chodník.

2003 Divadelní ochotníci verní tradícii v tomto roku nacvičili divadelnú hru Škriatok.

         Referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie sa nezúčastnila ani polovica

         oprávnených voličov a z tých, ktorí sa zúčastnili, bolo takmer 93 % za vstup do EÚ.

         Telovýchovná jednota rekonštruovala a budovala športový areál na ihrisku.

         30. apríla bola mimoriadna kontrola v súkromných lesoch na činnosť prvého Združenia 

         súkromných lesov. Kontrolu nariadilo Ministerstvo pôdohospodárstva a lesného

         hospodárstva SR na základe anonymného udania. Zistilo sa, že obvinenia boli krivé,

         starostlivosť o lesy bývalým združením by mohla byť vzorom pre iné združenia súkromných lesov na Slovensku.

         Zápisnica z kontroly mala byť vyvesená mesiac na verejnej tabuli obce a vyhlásená v miestnom rozhlase, čo sa nestalo.

         Novému hájnikovi bola po kontrole odobratá ciacha.


Vytvorené: 10. 11. 2017
Posledná aktualizácia: 10. 11. 2017 06:36
Autor: