Navigácia

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Italian Polish Russian Spanish

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 88
TÝŽDEŇ: 88
CELKOM: 64175

Dátum a čas

Dnes je pondelok, 22.10.2018, 12:24:20

Obsah

Farnosť

Rímskokatolícky farský úrad Zubrohlava

Webová stránka farnosti: www.farazubrohlava.sk

  • Hlavná 259
  • 029 43 Zubrohlava
  • 043/558 31 30


 

Administrátor farnosti: ThLic. Pavol Jurčišin

 

Kostol sv. Petra a Pavla 

kostol

História farnosti

Od svojich počiatkov patrila naša obec k trstenskej farnosti. V roku 1611 sa uvádza, že Zubrohlavci dávali trstenskému farárovi koľko mohli, pretože sa nanovo osídľovali „davaji co mohu dat, nebo se vnově osadají...“ .

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla (29.6.) 1612 nariadil Juraj Thurzo postaviť evanjelický kostol v Námestove a zriadiť cintorín v Zubrohlave, kde pochovávali svojich zomrelých nielen Zubrohlavci, ale aj zomrelí z obcí za Polhorankou (Slanica, Bobrov, Rabča). Zubrohlavčania zriadili cintorín na vŕšku na začiatku novej dediny a zakrátko s povolením Juraja Turzu postavili uprostred cintorína aj drevený kostolík pre veriacich z okolitých obcí. Kostolík bol posvätený evanjelickým superintendentom Eliášom Lánom 29. septembra 1618, na pamiatku posvätenia kostola bol v obci nariadený odpust na deň sv. Michala archanjela. Zubrohlava bola od roku 1612 filiálkou námestovského kostola.

Dňa 9. októbra 1647 bola v našej obci posviacka nového kostola za účasti evanjelikov zo susedných obcí za riekou Polhorankou, ktorí pomáhali pri stavbe kostola.

Po období reformácie nastal čas protireformácie. Katolíci sa hlásili o svoje práva na Uhorskom sneme. V roku 1656 si postavili prvý katolícky kostol v doline Polhoranky Rabčice pre všetkých katolíkov z okolia a bola tu zriadená katolícka farnosť. V roku 1670 Mikuláš Draškovič, oravský župan a gróf odovzdal námestovský kostol so zubrohlavskou filiálkou katolíkom. Správou farnosti poveril farára a archidiakona z Oravy Martina Pongráca. V septembri 1678 prišli na Oravu kuruci Imricha Tokolyho, ktorý katolíkom odobral kostoly a do nich ustanovil zas evanjelických kňazov. Jeho kuruci prenasledovali katolíckych kňazov, ktorých vyháňali z kostolov a väznili. Katolíkom v Zubrohlave a na okolí vysluhovali sviatosti oltárne v rokoch 1678-1680 poľskí misionári Kvasnicovský a Chmeľovský s nasadením vlastného života v dome Juraja Draškoviča, neskoršieho richtára.

V novembri 1705 zasadal v Sečanoch výbor, ktorý rozhodoval o rozdelení kostolov a fár medzi katolíkov a evanjelikov. Z trinástich filiálok námestovskej farnosti všetky ostali katolícke, iba Zubrohlavský kostol pripadol evanjelikom a bola tu zriadená evanjelická farnosť, pretože počet evanjelikov tu prevyšoval počet katolíkov. Prvým kazateľom zubrohlavskej evanjelickej farnosti sa stal Matej Klačáni, ktorý po štyroch mesiacoch odišiel do Nižnej a namiesto neho prišiel Ondrej Hrušovský. Súčasťou farnosti bola aj škola. Pri kostole Zubrohlavčania postavili faru. Veriaci si kostol neprestajne zveľaďovali, raz ako katolíci, inokedy ako evanjelici. Pri zmenách vždy museli niečo z kostola odkladať, čo nevyhovovalo raz jednej, raz druhej konfesii. V kostole bola už aj kazateľnica. Kostolníkom bol Ondrej Bialy.

Po potlačení povstania v roku 1709 obsadili Oravu cisárske vojská. 8. septembra prešiel zubrohlavský kostol do rúk katolíkov a zubrohlavský kostol sa vrátil ako filiálka k námestovskej katolíckej farnosti.

V auguste 1715 prišiel na Oravu belehradský biskup Lukáš Natali, ktorý po dedinách krstil ľudí, birmoval. Posväcoval kostoly postavené katolíkmi, ale i tie, ktoré boli odňaté protestantom, zvony. Orava nevidela katolíckeho biskupa okolo 150 rokov, preto sa mu katolíci veľmi tešili a na birmovku nosili deti ešte vo vankúšoch. Po dedinách bolo veľa birmovancov. Lukáš Natali počas svojho pobytu posvätil aj bývalý evanjelický, teraz už katolícky kostol v Zubrohlave.

Zubrohlavčania z predaja plátna zbohatli, preto sa rozhodli na základoch starého evanjelického kostola postaviť nový kostol. Kostol stavali zväčša z príjmov z plátenníctva, ale prispel naň aj vtedajší nitriansky biskup a župan Ján Gustíny Zubrohlavský, náš rodák a patrón, ktorým bol Oravský komposesorát. Nový murovaný kostol bol vysvätený na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla v roku 1761. Od tých čias Zubrohlavčania svätili nový odpustový deň na sviatok sv. Petra a Pavla až do čias, ale ešte dlho aj bývalý odpust na sviatok sv. Michala.

V roku 1754 sa uchádzali o povolenie na výstavbu fary, pretože sa usilovali o zriadenie farnosti. Napriek tomu, že fara ešte nebola dokončená, 17.januára 1770 dostali veriaci Zubrohlavy veľký dar: vlastnú farnosť, o ktorú sa zaslúžil zubrohlavský richtár Ján Černik s notárom Matejom Majkom s výdatnou pomocou biskupa Jána Gustínyho. K zubrohlavskej farnosti bola pripojená obec Bobrov ako filiálka s vlastným kostolom.

Na veľkú radosť Zubrohlavčanov, prvým farárom sa stal náš rodák Ondrej Černik, richtárov syn. Fary ešte nebolo, preto býval doma, alebo v starom vojenskom dome, ktorý bol na spadnutie, staral sa teda o výstavbu novej farskej budovy, ale jej dokončenia sa nedožil. Zomrel po 10 rokoch spravovania rodnej farnosti, v januári 1780. Murovanú faru dokončil až jeho nástupca, vdp. farár Štefan Šváby v roku 1782, vydržala viac ako 200 rokov, v roku 1990 bola zbúraná a na jej mieste bola postavená nová farská budova.

V roku 1787 dostal Bobrov vlastnú farnosť a od roku 1791 bola namiesto Bobrova k Zubrohlave pričlenená obec Klin.

V roku 1792 bol na vrchu Kýčera vystavený obraz Blahoslavene Panny Márie a drevená socha sv. Jána Nepomuckého za lavicou do Klina. Táto bývalá cesta do Klina je v súčasnosti poľná cesta vedúca na Bor. V roku 1794 tu boli dva drevené kríže a dva cintoríny. V roku 1802 bola postavená murovaná kaplnka oproti novému cintorínu. V roku 1820 sa vo fare nachádzalo 48 zväzkov kníh. V roku 1855 dal zubrohlavský richtár a veľkoplátenník Matej Tomaštík postaviť kríž na cintoríne, v roku 1861 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť kamennú sochu Panny Márie s Ježiškom pri Grape a v roku 1867 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého povyše kostola. Všetky tri sochy sú v dedine do súčasnosti. Štvrtý, kamenný kríž medzi kostolom a farou bol pred zatopením Slanice Oravskou priehradou prevezený do našej obce zo Slanice.

V roku 1901 zubrohlavský kostol vyhorel. Zhorelo celé zariadenie kostola, oltáre, lavice, všetko. Zubrohlavčania v marci písali list cisárovi Františkovi- Jozefovi, do kostola museli dať zhotoviť nové oltáre a postupne aj celé zariadenie.

V rokoch prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony z nášho kostola na výrobu zbraní. Už v roku 1917 sa obyvatelia obce skladali na nové zvony, na ktoré prispeli aj naši rodáci z rôznych krajov, významnou mierou prispeli aj podielnici urbáru. V roku 1922 bol zakúpený nový betlehem, ktorý slúži až do súčasnosti. V roku 1924 boli zakúpené nové zvony a umiestnené na vežu kostola, v roku 1929 bol zakúpený nový organ.

Dňa 23. júla 1933 počas rekonštrukčných prác udrel do kostola blesk. Zabil troch mužov, ktorí po skončení popoludňajších bohoslužieb vychádzali von a udrel do zvona, ktorý praskol. Počas rekonštrukcie boli renovované oltáre Jánom Vincíkom zo Žárovnej a kostol maľoval František Martinu z obce Poličky, obaja z Moravy.

Počas druhej svetovej vojny bola naša obec vo frontovom pásme. Po prelomení frontovej línie bola obec ostreľovaná a kostol bol poškodený, vyžadoval si nové opravy.

Na renováciu kostola prispeli obyvatelia obce, naši rodáci z USA sumou 8.476 korún, pani Žofia Tomčáková rod. Chovancová z USA darovala 13.000 korún, Matej Gerek z Francúzska 1000 Kčs a Jozef Gerek z Námestova 2000 Kčs. Významnou mierou prispeli aj divadelní ochotníci z našej obce, ktorí venovali celý príjem zo vstupného z odohratých divadiel nacvičovaných pánom kaplánom, neskôr farárom Jozefom Likavčanom, 36.818 korún. Pán farár Likavčan v kostole prečítal pastiersky list, ktorý bol zakázaný, pretože bol namierený proti štátom založenej Katolíckej akcii. Za to bol v roku 1950 bol zatknutý, odsúdený do väzenia a navždy mu zakázali pobyt v okrese Námestovo. Zubrohlavčania sa na Okresnom úrade v Námestove dožadovali svojho kňaza. Na jeho miesto prišiel vzdelaný Dr. Ján Briššák, rodák z Rabče, ktorý sa zakrátko stal dekanom v okrese Námestovo.

V roku 1969 sa naši veriaci po mnohých rokoch dočkali birmovky. V roku 1974 vdp. Jozef Tavel dal pri fare postaviť jednoduchšiu stavbu. Jeho snom bolo, aby sa stala domovom rehoľných sestier, čo sa splnilo. 10. januára 1978 zomrel v Rabči u brata farár na dôchodku Dr. Ján Briššák. Na jeho pohrebe sa 13. januára zúčastnilo veľa obyvateľov našej obce.V roku 1987 veriaci obce uskutočnili opravu fasády kostola, v roku 1989 bola v našej farnosti birmovka. V roku 1991 našu obec vzrušila správa, že sa stratil vdp. Ján Bernolák, správca našej farnosti ktorý tu pôsobil necelý rok. Našli ho utopeného v priehrade Liptovská Mara. Jeho nasledovník Štefan Piták dal zbúrať starú farskú budovu a na jej mieste veriaci postavili novú farskú budovu. Z tehly zo starej fary bola na vrchu Kýčera na mieste starej, stĺpovej kaplnky vybudovaná nová kaplnka, posvätená 1. novembra 1990. Nová farská budova bola posvätená otcom biskupom, Mons. Františkom Tondrom 4. októbra 1992. V kostole bola položená nová dlažba, odstránené bočné oltáre, v Kline bol rozšírený kostol s prístavbou fary a 4. októbra 1997 bol rozšírený kostol v Kline vysvätený. 1. júla 1998 vznikla v Kline samostatná farnosť.

Kňazi zubrohlavskej farnosti:

1770 - 1780 Ján Černik 
1780 - 1780 Ján Nepomucký Kubáň (3 mesiace) 
1780 - 1783 Štefan Švábik (zomrel v Zubrohlave v r. 1792 vo veku 89 rokov) 
1783 - 1791 Michal Bernolák zo Slanice 
1791 - 1791 Pavol Mendrelák (3 mesiace) 
1791 - 1795 Ignác Hautschel 
1795 - 1795 Zefirín Kytkay (3 mesiace) 
1795 - 1799 Ján Krátky 
1799 - 1818 Anton Habiniak zo Spišskej Starej Vsi 
1818 - 1819 Fulgencius Chrenko 
1819 - 1828 Jozef Gerbery 
1828 - 1828 Vendelín Vilček 
1828 - 1830 Pavol Vitkay z Kubách, znamenitý botanik, autor diela: Flora Arvensis 
1830 - 1833 Jozef Fehérpataky (Bielopotocký) 
1833 - 1836 Imrich Michalík 
1836 - 1848 Ignác Šperlák (zomrel v Zubrohlave počas hladomoru) 
1848 - 1880 Anton Krššák z Námestova (zomrel v Zubrohlave) 
1880 - 1892 Vavrinec Bánik (zomrel v Zubrohlave) 
1892 - 1892 Ondrej Jablonský z Jablonky 
1892 - 1901 Ján Murín z Námestova 
1901 - 1901 Izidor Kaločay 
1901 - 1947 Roman Grígeľ z Námestova 
1947 - 1950 Jozef Anton Likavčan z Liptovských Sliačov (12. januára 1950 zatknutý) 
1950 - 1950 Bernard Pánči (3 mesiace) 
1951 - 1973 Dr. Ján Briššák z Rabče 
1973 - 1989 Jozef Tavel z Užhorodu 
1989 - 1990 Ján Bernolák z Komjatnej 
1990 - 1999 Štefan Piták z Námestova 
1999 - 2005 Michal Fecko z Jablonova na Spiši 
2005 - 2011 Jozef Dzurek z Trstenej 
2011 -            Pavol Jurčišin z Bystrian na Spiši