Výročia končiace sa päťkou

1575

Po obnovení zámku sa Turzovská rodina presťahovala do nového sídla v Bytči.

1585

Syn nebohého Fraňa Turzu, Juraj Turzo dosiahol plnoletosť a po smrti matky sa vrátil domov do Bytče. Stal sa oravským županom. V tom istom roku sa oženil so Žofiou Forgáčovou. Vo všetkých farách na svojom panstve začal zavádzať protestantizmus.

1605

V Zubrohlave platili daň dve usadlosti, mali vyrubené 4 zlaté dane.

Vypuklo Bočkajovo povstanie, jeho hajdúsi vypálili aj našu obec. Preto sa začalo s jej novým osídľovaním na novom mieste.

1615

Juraj Turzo v tomto roku pridelil dedinám pastviny pre ovce, Zubrohlavčanom pridelil hoľu v Babej hore pre 300 kusov dobytka. w Babie Zubriczkeho jmenovany, jinacz Drapala, mají držet dobytka 300“. Richtár našej obce bol podľa toho Zubrický, inak nazývaný Drápala.

Naši predkovia sa rozhodli postaviť kostol, svedčí o tom list Juraja Turzu pre svoje bane v Banskej Bystrici, aby Zubrohlavčanom vydali meď na zvony do kostola.

1625

Vojenskú daň platilo v tomto roku 5 zubrohlavských domov. Dedina sa nachádzala už na novom mieste, ešte nebola celkom dobudovaná, jej chotár bol podelený na 10 ralí, z toho dve šoltýske a 8 sedliackych. Každá raľa sa skladala zo štyroch častí, ani jedna nebola ešte úplne obsadená, na nových obyvateľov čakala ešte polovica. Napriek tomu už boli povinní námestovskej fare platiť tak, ako ostatné dediny.

1635

Pre účely krajinskej dane bola v Zubrohlave zdanená jedna a štvrť porty (asi 5 domov), platili 8 zlatých a 12 a pol denára. Daň sa stále zvyšovala.

1645

V Čimhovej, ktorá patrila na základe kráľovskej donácie Plathyovcom z Veľkej Paludze na Liptove, vznikla v roku 1645 katolícka fara na hornej Orave po 85 rokoch. Katolíckym farárom v Čimhovej sa pre všetkých hornooravských katolíkov stal Ján Sczechowicz. Na Orave spočiatku účinkoval tajne, bohoslužby vykonával v príbytkoch, alebo pod holým nebom. V námestovskej farnosti, ku ktorej patrila aj naša obec, účinkoval evanjelický pastor Ján Neborový.

1655

V Poľsku vypukla vojna so Švédmi, nazývaná „švédska vojna“. Po starej obchodnej ceste, ktorá viedla aj cez našu dedinu utekala poľská kráľovná a po nej aj sám poľský kráľ na svoje sídlo do Glogovky. Cestovali okľukou cez Slovensko, pretože územie Poľska bolo až po Osvienčim obsadené Švédmi.

Keď sa kráľ oravskou cestou vracal späť do Poľska cez Ružomberok, ozbíjal ho vraj v Beskydách pod Babou horou Matej Klinovský so svojimi „hôrnymi junákmi“, ku ktorým patril aj Michal Jelito zo Zubrohlavy. Pošského kráľa sprevádzal rímsky legát Pignatellus, ktorý sa neskôr stal pápežom.

1665

V tomto roku už mala Zubrohlava nové hranice, ktoré potvrdil aj Štefan Tekely. Náš chotár sa rozšíril o polianky, ktoré naši predkovia odkúpili od Bobrovčanov.

1675

1. februára 1675 sa konal súd nad povstalcami, ktorí sa pridali k povstaniu Gašpara Piku v roku 1672 a podieľali sa na rabovaní katolíckych fár. Zo Zubrohlavy (ex possessione Zubrohlava) súdili: Miša Kulašiaka, Jána Sobčjáka, Martina Zufčiaka, Michala Justeniaka, Jána Vlčka, Juraja Majčiaka, Michala Bleskančika, Martina Bundarčíka, Mikuláša Jelitiaka, Jakuba Solibabčika, Martina a Juraja Zufčiakovcov, ktorí vyrabovali katolícku faru v Trstenej. Bližšie informácie o osude súdených nemáme, ale tresty v tom čase bývali neobyčajne kruté a určite sa im nevyhli ani odsúdení Zubrohlavčania. Mišo Kulašiak pritom patril do richtárskej rodiny Kulašovcov.

1685

Usadlosti boli vydrancované vojskom poľského kráľa, ani túto jar nebolo čo siať.

Zubrohlavské šoltýstvo bolo na predaj. Bolo úplne spustošené a také biedne, že jeho majetok sotva stačil na každodennú obživu.

1695

O tomto roku si obyvatelia Beskýd hovorili, že ich Pán Boh potrestal siedmimi pliagami: Neskorou jarou, jarnými mrazmi, v lete neprestávajúcimi dažďami, ktoré skončili veľkou povodňou 13. júla. Nasledovala daždivá jeseň, počas ktorej zbierali mokré obilie až na Michala (29. septembra), potom prišli skoré jesenné mrazy a sneh, ktorý prikryl ešte nepozberanú úrodu obilia. Nakoniec množstvo myší zničilo posledné zostatky úrody, aj slamu obrátili navnivoč. V dedinách znovu nastala bieda a hlad.

1705

Povstanie Františka Rákóciho II.

V novembri zasadal v Sečanoch výbor, ktorý rozhodoval o rozdelení kostolov a fár medzi katolíkov a evanjelikov. Z 13 filiálok námestovskej farnosti ostalo 12 katolíckych, iba zubrohlavský kostol pripadol evanjelikom a bola tu zriadená evanjelická farnosť ktorá slúžila všetkým evanjelikom z okolitých obcí. Prvým kazateľom zubrohlavskej evanjelickej farnosti sa 9. novembra 1705 stal Matej Klačáni rodom z Kraskova v Novohradskej župe. Po 4 mesiacoch odišiel do Nižnej a namiesto neho prišiel Ondrej Hrušovský, ktorý bol bývalým mníchom rádu sv. Františka (Dominikánsky rád) a kaplánom kaločského biskupa. Do rúk evanjelikom bola naša farnosť odovzdaná na sviatok sv. Martina 11. novembra 1705.

Pre našu dedinu to bol veľký pokrok, pretože súčasťou farnosti bola aj škola. V rokoch 1705/1706 bol v Zubrohlave rechtorom Michal Trstenský pôvodom z rodiny trstenského richtára. Je to prvý známy rechtor a učiteľ dietok v našej obci.

V hornooravských dedinách sa zdržiavali Rákociho kuruci. Strážili severnú hranicu, obávali sa, že od severu by Oravu mohli obsadiť cisárske vojská zo Sliezska, ktoré patrilo k Rakúsku. Strážili preto priechod cez Beskid. Keď v Zubrohlave vznikla evanjelická farnosť, tunajší katolíci sa na služby božie schádzali v dome nového šoltýsa Juraja Draškoviča.

Kurátormi (správcami majetku) kostola boli zubrohlavský richtár Juraj Kulaša a Ondrej Strapčák.

1715

Noví osadníci

V tomto roku žilo v našej obci už 105 rodín, osevná plocha sa zväčšila na 2026 korcov zrna a lúky na 163 vozov sena. Richtárom v obci bol Juraj Draškovič. Priezvisko Draškovič sa tu vyskytlo po prvýkrát už v časoch povstania Františka Rákóciho. Draškovičovci boli súčasťou Thruzovskej rodiny.

Oravské panstvo presídlilo do našej obce ďalšie rodiny, podľa súpisu urbarialistov (uvádza sa iba otec rodiny): Ján Černik, Andrej Kovalčík, Pavol Kováč, Juraj Černik, Juraj Vlček, Andrej Kulaša, Juraj Švagerčík, Tomáš Kulašák, Ján Kovalčík, Andrej Sisľák, Juraj Kulašák, Michal Kuňák, Ján Paulečík, Ján Šteliňák, Juraj Cverňák, Tomáš Polačik, Michal Tatarka, Martin Bleskančík, Michal Migra, Andrej Strapčak, Ján Kozubek, Juraj Horehladik, Matej Horehladik, Michal Cverňak, Matej Cverňak, Juraj Jelitik, Juraj Majka, Juraj Gemelik, Matej Zajac, Michal Žufčiak, Ján Lukáčik, Matej Lukáčik, Matej Vlčak, Andrej Horehladik, Michal Kravec, Matej Zolibabčik, Juraj Budičak, Andrej Belyňak, Mikuláš Klepak, Pavol Šteliňak, Juraj Majka, Ján Gemelik, Matej Šustačik, Michal Šarzik. V dedine bolo 46 gazdovstiev, polia mali rozdelené na tri časti. Dve časti používali na sejbu: jednu časť na oziminy a druhú na sejbu jarín, na tretej, skalnatej, pásli ovce a dobytok.

V auguste prišiel na Oravu belehradský biskup Lukáš Natali, ktorý po dedinách krstil ľudí, birmoval. Posväcoval kostoly postavené katolíkmi, ale i odňaté protestantom a zvony. Orava nevidela katolíckeho biskupa okolo 150 rokov, preto sa mu katolíci veľmi tešili a na birmovku nosili maličké deti ešte vo vankúšoch, Posvätil aj evanjelický kostol v Zubrohlave a Zubrohlava sa stala filiálkou námestovskej katolíckej fary. Jediná dedina z námestovskej farnosti, ktorý mala kostol, bola naša. Rabča, Rabčice, Polhora a Sihelné, patrili k samostatnej rabčickej farnosti. Farárom v Námestove, čiže aj pre Zubrohlavu bol Jakub Jurčák, ktorý tu pôsobil až do roku 1755.

1755

Do námestovskej farnosti prišiel na faru kňaz Ján Bernolák. Pôvod Bernolákovcov bol v Slanici. Počas jeho pôsobenia Zubrohlavčania stavali na základoch starého evanjelického kostola nový, murovaný kostol.

1765

V tomto roku sa v našej dedine narodilo 41 detí.

1775

24. marca 1775 sa v Dolnom Kubíne konal proces šoltýsov obce Zubrohlava s Oravským panstvom ohľadom šoltýskych privilégií. Zubrohlavčania svedkami dokazovali, že rody Kovalčík a Černik pochádzali z generácie prvých šoltýsov z rodu Klud z Kňažej. Naša obec už 5 rokov mala vlastnú farnosť, ktorej filiálkou bol Bobrov.

1785

Zubrohlavský farár Michal Bernolák býval v starom vojenskom dome s bývalým farárom Štefanom Švábym. Do novej farskej budovy obstaral okná a dvere. V tomto roku sa presťahoval do novej fary.

1795

10. marca 1795 zomrel náš pán farár Michal Hautschel (Hauzely) na vodnatieľku. Bol pochovaný v našom kostole v rohu epištoly napravo. Od našej farnosti sa odtrhol Bobrov a novou filiálkou sa stal Klin.

Od júna krstil 5. zubrohlavský farár Ján Krátky.

O Jánovi Krátkom sa píše, že pochádzal zo Zubrohlavy. Počas jeho pôsobenia Zubrohlavci omietli vežu, obielili ju, postavili nové schody na vežu a murovaný chórus. Ale potom po tých schodoch nechcel na chór pustiť mládencov. Tí si pristavili rebrík a na chór vychádzali oknom, čo bol škandál známy v celom okolí.

1805

v Zubrohlave bolo už 175 domov, v ktorých žilo 196 rodín a 955 obyvateľov.

V tomto roku bol do kostola zakúpený nový organ s dvanástimi mutáciami (registrami) za 264 zlatých.

Cirkevným kurátorom, čiže správcom cirkevného majetku bol Alexander Bencúr, učiteľom v zubrohlavskej škole a zároveň rechtorom bol František Mahály, s pôvodne slovenským priezviskom Macháľ. Mangliar Anton Kovalík bol zároveň úradníkom Oravského panstva. Richtárom bol Ondrej Jadas, prísažnými Ján Huroš, Ondrej Štelianiak, notárom Pavol Kovalčík.

V tomto roku odišiel zo Zubrohlavy do Varadína kostolník Ondrej Kovaľ, úrad obce zvolil za nového kostolníka mladého Pavla Muráňa, ktorý sa tu prisťahoval z Nového Bobrovca na Liptove a tu sa aj oženil.

1815

V tomto roku bola prietrž mračien, z nej 16. mája vznikla povodeň, ktorá odtrhla kus farskej záhrady a poškodila oplotenie. Farníci odmietali pracovať vo farskej záhrade, až ich richtár Pavol Kovalčík musel pokarhať.

1825

V roku 1825 sa narodilo až 40 detí, k čomu prispeli aj dva páry dvojičiek, narodených v rodine mlynára Štefana Lišku a v rodine Jána Gavolca. Zomrelo 19 obyvateľov našej obce, z toho 13 detí.

1835

Vo farnosti žilo v našej obci 915 a vo filiálke Klin 809 katolíkov. Okrem nich žili v našej dedine traja evanjelici a šestnásť Židov.

1845

V našej obci býval Ferenc Záborský, zeman, úradujúci išpán (panský správca).

1865

Obec spravoval obecný výbor: richtár Ján Bencúr, členmi výboru boli Michal Sčurek, Ján Skorčik, Ján Pikelčík, Jozef Kovalčik, Jozef Chutný, Amand Majka, Matej Tomaštik, Heretik, Juraj Frankovský, Jakub Knapčik, Štefan Bugan mladší.

V tomto roku bol „klasifikovaný“ a meraný zubrohlavský chotár – v časti Klinec, Bor a Vyše mlyna. Pri klasifikovaní sa spomína aj Grapa, Grapka.

1875

V tomto roku bola zrušená Matica slovenská.

Bolo vydané nariadenie o užívaní metrickej sústavy.

1885

V roku 1885 vznikol maďarizačný spolok MaTKE (Uhorsko- slovenský vzdelávací spolok), ktorý bol financovaný z peňazí zhabaných zrušenej Matice slovenskej.

Boli vydané úpravy o používaní maďarčiny na školách. Učitelia, kapláni, ktorí používali slovenský jazyk alebo mali slovenské cítenie, boli ako panslávi prekladaní z lepších škôl a farností do slabších. Pre plátenníkov bola vydaná nová úprava o podomovom obchode v dolnozemskej časti Uhorska.

Vo verejnom špitáli v Arade zomrel 12. marca 1885 Matej, Sirek, 22 ročný mládenec, plátennícky pomocník z našej obce.

1895

V Uhorsku bol vydaný zákon, ktorým boli založené civilné matriky, uzákonený povinný civilný sobáš, V Zubrohlave vznikol matričný obvod aj pre obec Klin, pretože Klin bol filiálkou zubrohlavského kostola. Prvým zubrohlavským matrikárom sa stal Michal Bohucký. Zubrohlavskú matriku začal viesť v októbri 1895.

V Zubrohlave pôsobili dve babice, ktoré pomáhali ženám pri pôrode.

V tomto roku boli vyplatené podpory chudobným deťom z úrokov zo základiny Jozefa Kunsta. Maličká podpora bola poskytnutá 103 rodinám.

1905

Vo voľbách do Uhorského snemu vyhral voľby v bobrovskom volebnom obvode František Skičák, z plátenníckej rodiny z Klina. Bobrov bol od roku 1818 mestom a bol volebným obvodom pre celú Oravu.

Kaplánom zubrohlavskej farnosti bol Ján Vojtaššák, narodený 14. februára 1877 v Zákamennom, neskorší biskup Spišskej diecézy.

1915

Nielen vojna, ktorý vypukla v predošlom roku, prenasledovala obyvateľov našej obce ťažkosťami. Navyše ešte vypukli v dedine ovčie kiahne.

Naši rodáci Z Ameriky zozbierali podporu pre deti, ktorých otcovia museli narukovať na front. Zbierku v Amerike zorganizovala naša rodáčka Rozália Slopeková rodená Kubasáková s manželom Kolomanom Slopekom. Podporených detí bolo 76, ktorým bolo rozdelených 38 korún.

Padlí vo vojne

2. marca 1915 padol v Haliči Melicher Černušák, vojak 71. trenčianskeho pešieho pluku, 22. júna 1915 na ruskom fronte padol Ondrej Karol Tomaštík, 27 ročný vojak 71. trenčianskeho pešieho pluku (narodený 11.10.1887, syn Ondreja Tomaštíka a Apolónie Kovalčíkovej). 3. októbra 1915 padol na ruskom fronte 39 ročný Vendelín Šturek, príslušník 15. trenčianskeho honvédskeho pluku.

1925

18. februára 1925 obecný úrad v Zubrohlave, zastúpený Matejom Hajdučíkom, opísal problémy so školstvom v Zubrohlave. Sťažoval sa na to, že úrad pridelil do našej obce učiteľa evanjelika, ktorý nebol aj kantorom, preto mu obec nemohla prideliť kantorský byt.

Založenie Omladiny – 1925

19. apríla 1925 o 17,00 hodine sa konalo verejné zhromaždenie na Obecnom úrade, za účasti asi 50 osôb. V tento deň bola založená Omladina, čiže „Združenie katolíckej mládeže“. Zhromaždenie sledovali českí žandári, ktorí o jeho priebehu podali podrobnú správu. Bolo vydané nariadenie o zriadení obecných knižníc.

9. mája 1925 obecné zastupiteľstvo rozhodlo zriadiť obecnú knižnicu, knihy nakupovať v Slovenskej matici v Turčianskom sv. Martine. Bola zvolená knižničná rada.

3. augusta bola ešte väčšia povodeň ako na Petra Pavla. Polhoranka zaplavila hriady a polia okolo rieky, kupcom pobrala drevo, ktoré poroznášala po poliach.

1935

V októbri žiadal berný riaditeľ z Prievidze, aby hrob jeho zosnulého brata reverenda Jána Novackého, ktorý sa nachádza na pravej strane vchodu do nášho kostola, ozdobili na sviatok Všetkých svätých sviečočkami.

1945

Naša dedina sa nachádzala vo frontovom pásme. 25. januára 1945 o 13,00 hodine spadli na dedinu dve bomby, ktoré spôsobili prvé straty na ľudských životoch.

Nemecké vojsko obsadilo všetky verejné budovy v obci, aj novú školu, v ktorej sa prestalo vyučovať. Vojsko sa porozdeľovalo aj po domoch, ktoré museli obyvatelia vyprázdniť. Niektorí sa presťahovali do pivníc, z domov, ktoré pivnice nemali, sa obyvatelia domu presťahovali do pivníc susedov.

Obyvatelia prežívali v pivniciach, tam sa rodili deti, tam sa bývalo, jedlo i spalo.

Nemci vykonávali po dedinách hliadky, hľadali partizánov, na ktorých sa zúčastňovali aj niektorí príslušníci zurohlavskej Domobrany. 15. februára 1945 sa spolu s Nemcami zúčastnil na hliadke v Lomnej Michal Galčík, syn zubrohlavského krčmára Michala Galčíka, ktorý bol pri prestrelke s partizánmi zastrelený.

18. februára 1945 Nemci obsadili celú dedinu. V ten deň odviedli 22 zubrohlavských chlapov na front do Talianska.

8. marca začala na našu dedinu paľba z kaťuší, dedina horela na troch miestach. Na hornom konci horeli domy Draškovičovcov, Jozefa Troppa, Ondreja Miškoviča, v strede obce „v Potoku“ domy Šimona Ciceka, Martina Pavláka, na dolnom konci domy Michala Trnčáka, Karola Bolibrucha, Ondreja Gereka, Štefana Ťažandláka. Pri útokoch na obec zahynuli traja ľudia.

V marci pomrzli v zákopoch nad dedinou v Páleniciach mladí Nemci, ktorých tu prevelili v letných uniformách z Talianska. Mŕtvych a zamrznutých sťahovali do dediny za koňmi na kolískach z čečiny a v dvoroch ich ukladali na hromady, ako boli gazdovia zvyknutí ukladať drevo (krížom cez seba. Ošetroval ich nemecký lekár, ktorý bol ubytovaný v dome Vendelína Žuffu.

28. marca 1945 silnou delostreleckou paľbou v ranných hodinách. Obyvatelia prežívali v strachu o svoje životy v pivniciach už 9 týždňov. Nemci začali pred presilou ustupovať. Pred odchodom z dediny zobrali gazdom 36 koní, vyhodili most cez Polhoranku.

Červená armáda dobyla našu obec 1. apríla 1945, práve na Veľkonočnú nedeľu.

V bojoch o našu obec padlo 43 ruských vojakov. Prechádzajúca Červená armáda zrekvirovala v dedine 9 koní.

Zničených a neobývateľných domov a hospodárskych budov bolo 20, čiastočne zničených rodinných domov 139. Vojnové škody predstavovali sumu 1,130.700 korún, na úhradu škôd dostala obec 400.000 korún.

V tomto roku bola v našej obci založená dedinská organizácia Komunistickej strany. Založili ju robotníci, ktorí sa vrátili domov z prác v západnej Európe.

1955

V Klinci oproti križovatke pri cintoríne boli postavené nové kasárne. V tomto roku sa do nich nasťahovali prvé rodiny policajtov.

28. mája 1955 zabilo pri spúšťaní dreva v Roháčoch drevorubača zo Zubrohlavy,

V tomto roku bola I. celoštátna spartakiáda. Okresná spartakiáda v námestovskom okrese bola v Lokci 15. mája. Cvičili tu Sokoli z Bobrova, Sokoli a Zväzarmovci zo Zubrohlavy, Lokce, Babína a Hruštína.

1. mája 1955 sa začala okresná futbalová súťaž vo futbale, v ktorej hrali muži zo Zubrohlavy, v našej obci už bolo aj družstvo dorastencov.

1965

V tomto roku sa uskutočnila celoštátna spartakiáda v Prahe. Správcom kina bol Ondrej Hrubizna. V kultúrnom dome brigádoval Výbor žien.

Muži hrali v III. triede okresnej futbalovej súťaže, v skupine Sever, kde sa umiestnili na 3. mieste so skóre 35:15 a ziskom 16 bodov. V jesennej časti sa muži umiestnili na 1. mieste tabuľky so skóre 40:15 a ziskom 14 bodov.

1975

V „akcii Z“ (akcia zet) sa začalo s výstavbou II. etapy obchodu v centre obce nákladom 1,584 tisíc korún. Bolo to pokračovanie prvej etapy, ktorá už dokončená.

V tomto roku bola otvorená školská jedáleň, ktorá začala slúžiť pre učiteľov a deti zamestnaných rodičov. Ako kuchárky sa tu zamestnali ženy z obce.

V budove odkúpenej od baníka Jozefa Kormana bola Drobnou prevádzkou MNV Zubrohlava vykonaná rozsiahla rekoštrukcia. Po jej skončení bola v tomto roku otvorená Materská škola. Jej riaditeľkou sa stala Anna Ťažandláková rodená Kurjaková.

Novým vedúcim kina sa stal Edward Bryja. Kino bolo zlúčené s Osvetovou besedou.

V tomto roku bolo v obci skolaudovaných 15 domov. Iba 4 z nich boli postavené v starej časti obce, všetky ostatné mimo starý intravilán obce, na nových pozemkoch, väčšinou v Klinci.

1985

V tomto roku bola zrušená Materská škola I. a bola spojená s Materskou školou II. Od 1. augusta 1985 bola v obci už len jedna materská škola, umiestnená v budove bývalej školy. V Detských jasliach bolo umiestnených málo detí, kapacita bola 20 detí, umiestnených bolo priemerne 17 detí.Do Materskej školy chodilo 92 detí, v Základnej škole bolo 311 detí v 14 triedach. V ročníkoch 1-4 bolo 152 detí, v ročníkoch 5-8 159 detí.

V školskej stravovni sa stravovalo vyše 200 stravníkov.

Zubrohlavská tehelňa mala 25 zamestnancov.

1995

Na tohtoročnom ornitologickom tábore v Zubrohlavskej zátoke v dňoch 26.- 29. augusta bolo okrúžkovaných 292 vtákov z 39 druhov.

V septembri boli zahájené práce na výstavbe celoobecného vodovodu. Do konca roka bola vybudovaná hrubá stavba vodojemu pre dolné tlakové pásmo a okolo 200 metrov prívodnej trasy k vodojemu.

Medzi Vianocami a Novým rokom sa konal 1-. Ročník volejbalovej súťaže O pohár starostky obce v telocvični Základnej školy. Na turnaj sa prihlásili tri družstvá žien a päť družstiev mužov. Peter Cigaňák z našej obce, učiteľ hudby na Základnej umeleckej škole v Námestove, zúčastnil na 10. ročníku medzinárodného gitarového festivalu „ Krynica 95“ v Poľsku, kde úspešne reprezentoval našu obec. Postúpil do semifinále medzi najlepších ôsmich gitaristov.

V tomto roku bol aj prvý samostatný tábor zubrohlavských erkáčov v Detve. Tábor mal názov „Ideme smelo k výšinám“ a bol pod patronátom troch rehoľných sestier z Košíc. Na detský tábor finančne prispel pán farár Štefan Piták, Obecný úrad a rôzni sponzori. Vedúcou tábora bola Zlatica Gereková, zástupkyňou rehoľná sestra Terka z Košíc, občianskym menom Katarína Tomaštíková z našej obce.

2005

Telovýchovná jednota evidovala okolo 250 členov, z toho 60 aktívnych športovcov. Predsedom TJ bol Ing. Jozef Palider.

V nedeľu 31. júla 2005 bolo „pokrstené“ druhé ihrisko. Slávnosť otvorenia nového ihriska bola veľkolepá, vyskúšali si ho všetky vekové generácie. Došlo však incidentu, následkom ktorého bol náš pán farár Michal Fecko preložený do Liptovskej Lužnej a do farnosti prišiel nový kňaz Jozef Dzurek, rodák z Trstenej.

Čo nám prinesie rok 2015? Uvidíme o rok.

Spracovala p. Eva Kurjaková